Autor otázky: Lydia
Uz to nezvladam!!!!!!!!
(číslo príspevku 94.143, zo dňa 19.04.2006. videné 1899x)
ODPOVEDAŤ 		 

Text príspevku číslo 94143:
Dobry den. Ja mam asi takyto problem z ktoreho som uz zufala.Pred rokom sme sa prestahovali do zrekonstruovaneho domu. Cize z mesta na dedinu kde si ja stale neviem zvyknut. Mam oproti seba aj svokru, ktora vie o kazdom mojom kroku kedy som isla kedy som prisla a mne to hrozne vadi. Este len vyjdem z domu a uz je na okne. Ide mi to na nervy aj ked niekto si povie taka blbost. Donedavna mi furt davala aj rady ktore mi boli neprijemne a stale sa do mna starala co sa tyka deti . Mam 2 deti 3 a 6 rocne a aj manzela ktory je vsak od rana do neskoreho vecera v praci. Ja tu na dedine zazivam hrozne muky, pretoze ja som bola zvyknuta na ludi a toto je taka mala dedina kde o kazdom kazdy vie. Momentalne som este na materskej. Neviem ako si tu zvyknut ja som uz hovorila aj manzelovi nech to predame ale potom som si uvedomila ze to nemozem od neho ziadat a vlastne aj ja som vedela kde idem byvat. Teraz sa uz u mna zacina objavovat uzkost to z toho stresu co tu prezivam aj ked si niekto povie taka banalita. Rano sa zobudzam s busenim srdca a chveje ma netesim sa na novy den mam depky ludovo povedane. A najhorsie je za ja si potom tieto moje stavy vyburujem na mnazelovi. Nic ma tu nebavi aj ked si to mozno dakedy robim sama. Ale ja som taky clovek ktory si uplne banality bere k srdcu a rozmysla nad nimi. Iny clovek by ich hodil za hlavu. Raz mi svokra povedala ze som chudera a to koly takej veci ohladom ktorej ani nemala pravdu, ale jej sa nelubi ked jej clovek povie co si mysli pretoze ona je naucena ako zaveli tak sa robi, ale ja som neni taka. Preco by som si mala nechat skakat po hlave. Hrozne sa tu trapim a nezvladam to. Prepadam uzkostiam a depresii. Poradte mi prosim ako si zvyknut, ako si nerobit z malickosti tazku hlavu, ako sa tesit na dalsie dni ja viem ze koly tym detom. Tie depky nemam kazdy den ale raz dva krat za tyzden pridu. Ako nebyt uzkostliva ale byt viacej tak povedat tvrdsia a nerobit si z kazdej malickosti tazku hlavu. Zacinam byt uz az tak natom ze cely den kolko krat sa trasiem, rozmyslam iba nad somarinami nad chorobami sustredim sa iba na svoje tela je to hrozne. Ja som povedala ja som sa dostala uplne na dno. Neviem co preto robit, ako zahodit vsetko za hlavu aj svokru, ktora mi relativne naprieky nerobi. Ale lutujem ze ju vidim kazdy den lebo byva oproti mne. Toho je este vela co by sa dalo pisat. Poradte mi prosim ako zvladat tieto stavy. Aj ked mi nenapise nikto ale som rada ze som to aspon mohla napisat. Jedine komu sa zdoverujem je moj manzel, ktory vie ze je to tu pre mna tazke a snazi ma podporovat, ale to mi nepomaha a sestra ktora je zial v Anglicku. Ta mi vela pomahala aj pri detoch. Ja som hrozne precitliveli clovek a nieje to dobre. Dakujem za kazdu podporu. Na koniec! Som rada ze som nasla takuto stranku ako je toto a kde sa clovek moze vyrozpravat.