Autor otázky: Zuzana
Manzelska kriza
(číslo príspevku 93.828, zo dňa 15.04.2006. videné 2608x)
ODPOVEDAŤ 		 

Text príspevku číslo 93828:
Moj poroblem: navonok idealne manzelstvo, 2 deti 11 a 14 r. Manzel starostlivy, zodpovedny, postara sa o deti, financne zabezpecena rodina. Jedine co nikdy nefungovalo – komunikacia. Cele roky som zila s pocitom, ze jedine co odo mna potrebuje je naplnenie jeho sexualnych potrieb. Niekolkokrat som sa pokusala povedat mu ako sa v nasom vztahu citim, ze sa citim sama (vsetky dolezite rozhodnutia boli vzdy na mne, nikdy nedoslo k nejakej konstruktivnej vymene nazorov) a ze ma potrebuje len na sex... nikdy na mnou vyslovene pocity ako ja vnimam nas vytah nezareagoval. Nikdy sme sa nehadali (ak sa mi nieco nepacilo, viedla som monolog a on bol ticho). Po 14-tich rokoch som konecne pochopila, ze jeho ako cloveka nezmenim. Manzel 2 roky vedel – lebo som mu to otvorene povedala, ze si ho vazim ako cloveka, ale ako k zivotnemu partnerovi k nemu nic necitim. Jedine co ako tak fungovalo bol sex – ja som prestala trpiet a zacala to brat ako cisto „obchodnu“ zalezitost – bude spokojny, nebude nervozny a ja budem mat pokoj...
Nechcela som trhat „rodinu“, ale mala som potrebu najst niekoho o koho sa aj ja mozem opriet, ked mi je tazko... Vsetko sa zmenilo po tom co nahodne objavil moju komunikaciu s cudzim muzom (ano snazila som sa najst unik-alternativu, ktora by mi pomohla zvladnut tu ignoranciu doma, aj ked som nijak nepokrocila a nemala ziadnu znamost – islo len o nezavazne stretnutie a ziaden vztah sa z toho nerozvinul. Viem, ze ma niet za co pochvalit) Manzel sa velmi zmenil – stale mi opakuje ako ma velmi miluje, plače, ze ma nechce stratit, zrazu sa pyta ako sa mi darilo v praci... Ja som sa snazila ziadat ho len o jedno, aby sa nadalej spraval ku mne ako predtym-teda mal isty odstup, lebo jeho dotyky su mi neprijemne a nie vzdy to dokazem vydrzat a ovladnut sa. Proste mam pocit, ze by som potrebovala dlhsiu dobu, aby som nejako nasla k nemu cestu naspat-najprv len cez beznu komunikaciu a postupne sa s nim zblizit viac. Situaciu prestal totalne zvladat – ma depresie a jedine co mu pomoze je ked sa ma moze fyzicky dotykat (aj ked uz nevyzaduje sex). Zopar krat sa vobec neovladol v niektorych situaciach (dostala som aj facky, bedaka, ze ho nikto mena rad, nikomu na nom nezalezi, lebo sa ma nemoze dotykat a on to tak potrebuje..., povie, ze „poje tabletky, aby sa otravil a budem mat od neho definitivne pokoj“, prinesie noz, „aby som ho vykastrovala, aby som mala istotu, ze uz nebude chciet so mnou sex“, neovladol sa ani v zaciatkoch tohto konfliktu, kedy jednoducho odmietol pouzit kondom... a ja som z toho otehotnela... nasledovala interrupcia a odvtedy sa to so mnou este zhorsilo – hnusi sa mi kazdy jeho dotyk este viac. Dokola mu vysvetlujem moje dovody a moje potreby aby sa pokusil mat odo mna odstup. On to odmieta a celkovo nezvlada, stale opakuje, ze sa ma potrebuje dotykat. Obcas mu dam „jeho drogu“, ktoru potrebuje a to zas mna zrazi nadol... Ziadala som ho (aj som mu dala kontakty na psychologa), aby poziadal niekoho o odbornu pomoc. Odmieta. Psychicky trpi a neovlada sa. Ja trpim dvojnasobne – za seba aj za neho, lebo vidim trosku a citim vinu za to, ze ja som pricinou jeho terajsieho stavu a sucasne zodpovednost za jeho dalsie ciny... Neviem ako dalej, neviem ci sa mam obetovat a nechat ho, aby sa ma dotykal (ale to pomaha len na chvilu, lebo to mu da nadej a hned chce dalsi kontakt), alebo mu to razne odmietat, neviem ci ho nasilu donutit ist za nejakym odbornikom. Ale ja uz vlastne neviem ci mam ist skor s nim k psychologovi/psychiatrovi, alebo zo sebou k sexoulogovi aby aspon nejak medikamentozne ovplyvnil moje libido...
Nemam riesenie a zas som na vsetko sama (ale na to som si uz mohla za tie roky zvyknut!)
Vdaka, ak ste sa dostali az sem. Vsetko dobre