Odpovedal: Zuzka Re: neviem sa zbaviť strachu o syna (číslo príspevku 92.901, zo dňa 07.04.2006. videné 264x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 92901: Ahoj Viera. Ja nie som matka, ale moja sestra je. Má dospelých synov (30, 32). Ale pupočnú šnúru doteraz neodrezala. Často som jej hovorila, nech im viac dôveruje a nechá to na nich. Veď ich vychovala a určite najlepšie ako vedela, tak prečo im neverí, že sa v živote sami vedia orientovať najlepšie ako to pre nich je. Odpovedá mi, že ja nie som matka, tak jej nerozumiem. Matky sú proste také, že sa o svoje deti strachujú. Preto Ťa chápem. Napriek tomu, si myslím, že sa stým dá niečo robiť. Tým, že máš o neho strach mu nijako nepomôžeš. Je to len Tvoj pocit, ktorý na veci nič nezmení. Ak sa chceš plne vychutnávať Tvoj život, musíš sa naučiť riadiť Tvoje negatívne pocity, ktoré nemôžu nič zmeniť. Je to len taký opar, ktorý zmizne keď Ty budeš chcieť. Raz mi lekárka povedala, že je možné že môžem mať rakovinu. Ale musí prísť o 3 mesiace na kontrolu, aby zistila pravdu. Bol to šok. Mohla som za tie tri mesiace nad sebou plakať a uvažovať, čo bude ak to je pravda. Ale na veci by to aj tak nič nezmenilo. Sú to len moje pocity a preto som sa rozhodla, že tie tri mesiace neistoty prežijem v pohode, lebo skutočnosť nemôžem nijako ovplyvniť. Každú moc pred usnutím som si nahovárala, že som zdravá a šťastná, až som si na to zvykla a skutočne som bola. Chce to len čas a vôlu. Po troch mesiacoch odpoveď lekárky bola presne taká, ako som si v predstavách vysnila. Som v poriadku. Preto je to len na Tebe a pevnej vôle. Držím Ti palce.