Autor otázky: Katka
Paranoidná psychóza
(číslo príspevku 91.671, zo dňa 28.03.2006. videné 678x)
ODPOVEDAŤ 		 

Text príspevku číslo 91671:
Mám 27 rokov a už takmer rok beriem antipsychotiká:seroquel.Psychóza sa u mňa začala zvukovými halucináciami v máji minulého roka.Potom som sa mesiac nachádzala "mimo reality", nemohla som spávať a mala som pocit prenasledovania a strachu.Mala som pocit, že isté veci musím robiť: akoby mi niekto prikazoval čo mám robiť, rozišla som sa s priateľom, lebo som bola som bola presvedčená,že jeho kamarát je ten vyvolený.Všetkému čo sa mi stalo som prikladala nadmernú dôležitosť, priam osudovosť. Po mesiaci si rodičia všimli, že nie som celkom v poriadku, keď som si zbalila najnutnejšie veci a odišla som z domu na vymyslené rande s vyvoleným ./Bol to len výplod mojej fantázie/.Dostala som sa do psychiatrickej ambulancie, ktorú navštevujem doposiaľ.Počas liečby som bola PN sedem týždňov.Po troch mesiacoch liečby mi lekár skúsil znížiť dávky po tom ako som ho infomovala o mojom dobrom stave./bola som presvedčená že po vysadení liekov sa budem mať lepšie./Nestalo sa tak,stav sa mi zhoršil, mala som vtieravé myšlienky,čo bolo aj následkom príliš rýchleho vysadenia liekov.Teraz som už dlhší čas v poriadku a lekár sa ma vždy spýta, či začneme znižovať dávku.Ja však mám po prvej skúsenosti so znižovaním liekov z toho veľký strach.Ako môžem sama zistiť, či som už na toto znižovanie pripravená?Budem si môcť založiť rodinu aj počas užívania týchto liekov?