Autor otázky: Mima
Problémy so škôlkou
(číslo príspevku 91.114, zo dňa 23.03.2006. videné 522x)
ODPOVEDAŤ 		 

Text príspevku číslo 91114:
Dcérka bude mať 5 rokov v lete. Od septembra nastúpila do škôlky, ako 4-ročná, nechcela tam prvý deň ísť, ale ostala som s ňou a bola veľmi spokojná. Od ďalšieho dňa sa tešila do škôlky. Tešila sa stále, dokonca niekedy nechcela ísť domov. Avšak veľmi málo, takmer vôbec nekomunikuje s deťmi a veľmi ťažko nadväzuje kontakty. V škôlke sa hrávala sama, po čase si našla kamarátku, ale keďže je často chorá a doma je niekedy aj mesiac, tak po návrate do škôlky zistí, že sa nemá s kým hrať, lebo jej kamarátka si už našla inú. Ale nechce sa k nim pridať, aby boli trebárs tri kamarátky, ale chce ju mať sama. Dcérka sama k dieťaťu nepríde a neopýta sa "môžem sa s Tebou hrať ?" Dokonca aj keď ju nejaké dieťa pozdraví, dcérka neodzdraví. Už som sa s ňou o tom rozprávala, ale nejak bez efektu. Nechce zdraviť ani iných ľudí, okrem rodiny /pozdraví nás rodičov, babku, dedka, ale napr. strýka, tetu už nie/. Ani učiteľku v škôlke. Hovorí mi, že sa hanbí. V škôlke je veľmi nesmelá, hanblivá, ale doma ju poznáme inú - živú, veselú, ukecanú, tancujúcu, spievajúcu, aj neposlušnú a vzdorovitú. No a najnovšie ju do škôlky nevieme dostať. Po mesiaci choroby prišla, kamarátka, s ktorou sa hrali, sa s ňou už nehraje. Takmer mesiac sa dcérka hráva v škôlke sama, posledné dni boli zvláštne, akoby odchádzala zo škôlky smutná, pritom predtým ma vítalo spokojné a usmiate dieťa. Teraz smutná a posledný deň mi povedala, že v škôlke naobed plakala, ani moc nejedla. Povedala mi to aj učiteľka, ale s tým, že to bolo len chvíľkové, že jej bolo smutno za mnou a za chvíľu to prešlo. Avšak odvtedy dcérka nechce ísť do škôlky. Na druhý deň som ju tam viedla, všetko bolo v poriadku, spievala si a zrazu akoby uťalo, začala ,že nechce ísť do škôlky, potom k tomu pridala, že ju bolí hlavička, ruky, nohy, dokonca aj zuby! a radsej chcela ísť k doktorke ako do škôlky. Snažila som sa ju presvedčiť, ale argumentovala tak silno, že nakoniec som ju tam nedala. Tri dni na to dostala virozu, tak sme doma, ale keď spomeniem škôku, tak sa desí, že ona tam nejde. Som z tej reakcie zhrozená. Ona čo sa tak vždy tešila. ROzprávali sme sa, prečo tam nechce ísť, čo sa stalo a ona mi povedala, že sa hanbí, že plakala. Pýtala som sa,či sa jej niekto smial, ona že nie, ani že jej nikto neublížil. Ale nechce moc o tom hovoriť. Len raz mi povedala o jednom chlapčekovi, ktorému vzali hračku, on sa rozplakal, tak ho nazvala učiteľka bábetkom a potom aj všetky deti. Na to mi povedala, že nie je pekné vysmievať sa iným. Tak rozmýšľam, či sa to nestalo aj jej. Inak je veľmi na mňa naviazaná. Pred rokom mala negatívnu skúsenosť - boli sme v nemocnici a dve, o niečo staršie deti sa do nej "navážali" a vysmievali sa jej. Mala vtedy 3,5 r. Bola som s ňou a ja sama som mala čo robiť s nimi. Raz mi praskli nervy a dosť som na tych dvoch navrieskala. Odvtedy bola dcérka podráždenejšia, bočila od detí /predtým aj sama na ihrisku sa pridala k deťom/ a o mesiac na to sa jej objavil očný tik. Ten prešiel o cca 3 mesiace, ale občas sa objaví, keď je dcérka v strese a za pár dní zmizne. Objavil sa aj teraz, potom, čo nechce ísť do škôlky. Ako je doma, tik vymizol. Veľmi ma to trápi, dcérka je šikovná, rozumná a dosť inteligentná na svoj vek. Všimla som si, že sa radšej hrá s mladšími deťmi, zbožňuje bábetká. Ešte taký detail: vždy keď sme prišli domov zo škôlky, rozostavila v izbe bábiky a rozkazovala im ako učiteľka v škôlke. Presne som vedela podla toho ako reagujú, čo hovoria. Usudzujem, že takto spracováva alebo ventiluje rôzne situácie v škôlke. Prosím o radu, ako mám postupovať. vopred ďakujem