Odpovedal: Aďa Re: Problémová menštruácia (číslo príspevku 9.021, zo dňa 13.06.2002. videné 203x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 9021: Môžem ti vrelo odporučiť endokrinológa. Mne konečne po rokoch niekto pomohol a mám pokojný život a nemusím sa obávať toho, že kedy a kde práve dostanem menštruáciu a či sa mi podarí dostať sa včas domov, lebo zvyčajne do necelej hodinky som už bola totálne bezvládna a museli ma nosiť. Nechcem urážať doktorov, pretože, nikto nie je génius, ale každého jedného ktorého som doteraz navštívila mi povedal, že som v poriadku, že to je normálne mať bolesti a že keď porodím tak BY MA TO malo prejsť. Nuž ďakujem za takú pomoc, každému jednému som priala aby zažil iba raz to čo ja každý mesiac. Od svojich 12 rokov som mala strašné problémy s menštruáciou. Jednak som nikdy nevedela, že kedy ju dostanem a keď som ju už konečne dostala, tak bolesti boli takého rádu, že som bola schopná holými rukami sa vyškriabať po stene. Okrem toho zjednodušene povedané zakaždým to zo mna išlo von aj zhora aj zdola (niekedy aj naraz) a to i napriek tomu, že som brala čípky proti hnačke a zvracaniu. Približne dva dni mimo provoz a kopec liekov každý mesiac. Pomaly už nebolo lieku, ktorý by som nebrala. Už aj tie najsilnejšie lieky boli pre mňa ako cukríky. Už ani neviem ako, ale dostala som sa k endokrinológovi, ktorý mi rôznych vyšetreniach mi predpísal Diane 35 s tým, že keď budem chcieť mať deti tak sa musím prísť ukázať a potom to budeme riešiť. Otázku, že či budem môcť mať deti som sa radšej neopýtala. Jednak preto, že momentálne nemám čas mať dieťa a v prípade neúspechu sme s partnerom prebrali aj možnosť adopcie. Dosť som sa vystresovala mojimi mesačnými problémami a ďalšie teraz nepotrebujem. Lieky beriem 5 mesiacov (i keď prvé dva-tri mesiace som ich ťažko znášala) odvtedy však nemám problémy. V prvý deň som síce viacej vyčerpaná a nevládzem veľa, ale oproti tomu čo som predtým mala to je raj. Už som sa zmierila s tým, že lieky musím brať, či chcem alebo nie. Skús ísť k nemu na vyšetrenie. Nič za to nedáš a možno aj tebe pomôže tak ako mne. A keby aj náhodou nie, tak si aspoň budeš môcť povedať, že si skúsila a že si pre seba niečo urobila. Držím ti palce.