Odpovedal: Lucia Re: Iba psychika? (číslo príspevku 89.546, zo dňa 10.03.2006. videné 1048x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 89546: Toto vsetko, co popisujes, je na 99,9% psychika. Toto vsetko som mala aj ja: pred 10 rokmi som chodila k neurologovi, trpla mi lava ruka a noha, krutilo mi v nej, unava, zavrate, zhorsene videnie, stazene dychanie...Okrem toho som mavala silny predmenstruacny syndrom, zvysenu nervozitu pred menstruaciou. Psychiatri tuto diagnozu nazyvaju: uzkostna porucha, panicka porucha, posttraumaticka stresova porucha, neurovegetativna tetania, neuroza. Stale ide zhruba o tu istu poruchu. Urob si maly test: vtedy, ked mas zhorsene videnie, si zmeraj tep /tlak/. Normalne mas tep 70, tlak 120/80. Vtedy, ked budes mat zhorsene videnie, budes mat tep /trepnem/: 100-120, tlak 135/90. Preto mas zhorsene videnie, lebo mas "zrychlene /podrazdene nervy", co sa prejavuje zrychlenym dychanim a vtedy sa zvysuje tlak i tep, pri extremne zrychlenom dychani zacnu trpnut ruky a nohy. Lahni si, uvolni sa a relaxuj 10 minut a potom si zmeraj tep a tlak, uvidis, ze budes mat znovu "ukazkovy" tep i tlak: 70, 120/80. Ja som mala tazku dlhotrvajucu panicku poruchu po porode, bolo mi "vsetko" - bolest srdca, teplo v hlave, pocit na odpadnutie, ked to na Teba pride, zacne Ta chviet, "potrasie Ta" - nic sa Ti nestane, ked Ta potrasie, napatie vychadza z tela von, potom budes mat triasku /zimnicu/ a potom uz Ti bude dobre az do dalsieho "ataku". Cela panicka porucha sa da liecit volou - netreba brat lieky, ale dlho to trva. Je to naozaj psychicke, ani ja som tomu neverila, lebo mas rozne ine priznaky. Chod na dlhe prechadzky do prirody - chodza velmi pomaha, aj ked je Ti "uplne" zle, nelez, oblec sa a chod na 2 hodiny von, nabije ta to. Chod medzi ludi, rozpravaj sa s nimi o hocicom, tliachajte, rob, co mas rada a co Ta nabije. Ja som to vsetko mala tiez na materskej, ked mal maly 9 mesiacov, vtedy prisiel "vrchol" choroby, bola som hospitalizovana na psych. klinike, 17 dni som nespala. Dostavala som sa z toho 1,5 roka, teraz je uz od tej epizody 2,5 roka, teraz uz sa mam uplne dobre. Lieky som nebrala, mne pomohla psychoterapia a hlavne som si pomohla sama. Najlepsie na to su dlhe prechadzky a laska. Neboj sa, na tuto chorobu sa neumiera, aj ked niekedy mas pocit na umretie. Je to velmi neprijemne, ale nie je to nebezpecne.