Odpovedal: Anna
Re: Vzal na dovolenku miesto mňa inú
(číslo príspevku 89.232, zo dňa 08.03.2006. videné 250x)
ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok 		 

Text príspevku číslo 89232:
Ahoj Zuzka,
presne chapes o com hovorim, prezila si si to sama. Co sa tyka jeho spomienok na byvalu, bola mi strasiakom (ale v podstate nerealnym, pretoze aj ked som mu nic nepovedala, sam uznal: myslim, ze o nej hovorim privela, ze? Tak ja uz prestanem... a naozaj prestal) len dovtedy, kym som neobjavila tu "druhu" s ktorou bol na tej dovolenke.
Mozno som na tom bola trochu lepsie, pretoze na prvej dovolenke sme boli spolu uz druhe leto, ALE! len sami dvaja. Az po troch rokoch sme boli na akcii s niektorymi z nasich kamaratov (bud moji - silvester, alebo jeho - splav).
Pocas tych troch rokov sme sa rozisli jeden krat, asi po par mesiacoch. Lenze hned na druhy den mi volal, ze ma chce vidiet. Vlastne sme mali este jednu krizu, ked mi povedal, ze to uz nema iskru. Tak som mu povedala: tak sa maj pekne, dala som mu pusu na lice a naskocila do elektricky (samozrejme s placom, ale co narobim....). Naskocil za mnou, a viezol sa so mnou az na intrak. Potom si zas vyprosil, ze ci dalsi den moze u mna prespat a ja som suhlasila. A odvtedy sa uz nechcel rozist on so mnou ale skor ja s nim. Pretoze ked sme absolvovali prvu akciu s kamaratmi (po troch rokoch), bola to tiez katastrofa pre mna. Neviem ako by som to povedala, ale skratka: necitila som sa pri nom ako ta jedina. Obsakoval hocijaku inu, no proste presne ta situacia, ked sa o Vas zaujima muz (nie uplne ze by Vas pozyval na rande a zmurkal na Vas, ale zas viac ako by bolo patricne) a vy vidite jeho priatelku sediet obdalec. Lenze tentokrat som ta priatelka obdalec bola ja. Kedze sme sa potom asi dva mesiace nevideli, tak som zas premyslala a rozhodla som sa ze je koniec. Lenze potom prisiel a bol taky stasny, ze ma vidi, ze som uverila, ze som ta jedina.
Povedala som mu, ze sa mi nepaci ako sa choval, vraj si to neuvedomoval....
Skratka: vzdy bolo nieco, za co som sa s nim chcela rozist a povedala som si: tak, teraz mu odpustim, ale ak to spravi este raz!.... lenze uz to nespravil, a ak ano, tak vo velmi nepatrnej miere a potom uz vobec.
V kazdom pripade mu poviem, co som si vsetko tu v Parizi "prezila" (psychicky), na nieco sa ho asi spytam a uvidime, co povie. Hlavne s chladnou hlavou a bez nepatricnych emocii (zatial to nanho zabralo). A tiez ho poprosim, aby bol ku mne uprimny ako priatel, a ak ma nepovazuje za zenu svojho zivota, pre ktoru nepotrebuje hladat inu, tak nech je ferovy a radsej sa so mnou rozide. Pretoze ja nechcem byt "ta druha", ani nahrada za niekoho koho nemoze mat, ani poslusna zienka domaca podvadzana na kazdom kroku. Na to je rozumny dost, aby pochopil, o co ide a ma dost cti na to aby sa zachoval spravne. Dufam!