Odpovedal: Linda Re: režim u dieťaťa (číslo príspevku 88.649, zo dňa 03.03.2006. videné 471x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 88649: Milá Ružena, mám tiež 3,5 ročného syna, ktorý mal od svojich 3 mes. vytvorený pravidelný spánkový režim.Od 1 roku mal 1 spánok za deň a to od 12:30, cca 2 hod. Takýto režim mal až do svojho tretieho roku. Zo začiatku ho nebol problém uspať, zaspal vždy unavený pri kojení a vyspal sa dosýta, neskôr sme ten čas postupne posúvali na 13:00 a 13:30, lebo za 5 hod. doob. sa ešte neunavil. Ako som prestala kojiť, tak zaspával horšie, ale vždy sa mi ho nejako podarilo uspať. Okolo svojho tretieho roku sa mi ho nepodarilo uspať každý deň a niekedy sa mi to podarilo až okolo 15:00, čo znamenalo, že večer bol potom hore do noci, keďže vstal neskoro poobede. Skúšala som ho síce vždy dávať spať o rovnakej hodine, 13:00, a snažila som sa ho uspať niekedy aj 1,5 hod. rozličným spôsobom, napr. masírovanie, čítanie, pustenie magnetofónovej nahrávky, ľahla som si s ním...niekedy som ho aj vyslovene nútila ležať(to mi poradili)...proste skúšala som všeličo...niekedy ho to uspalo, ale čím bol starší, tým menej dní v týždni poobede spal. I keď som na ňom tiež videla, že by jeho telo ten spánok možno ešte potrebovalo. Večer ale zaspal skoro a aj detská lekárka nám povedala, že pokiaľ ide dieťa skoro večer spať a odspí si svojich 11-12 hod.denne, tak je to pre jeho organizmus postačujúce. To je ako v medziobdobí okolo 1r.-že 2 spánky za deň sú už pre dieťa veľa, ale 1 ešte málo, tiež si to telo na to postupne zvyká. Preto by ma zaujímalo, AKO by si to dosiahla, aby napr. moje dieťa poobede spávalo, aj keď sa mu už nedá zaspať. Ak máš nejaký tip, poraď, mne by to vyhovovalo, lebo by som si tiež mohla oddýchnuť. Každé dieťa je iné, poznám 4-ročné dieťa, ktoré spí cez deň 2-3 hod. a večer ide spať o 20:00 a poznám 2,5 ročné dieťa, ktoré cez deň nespáva už od svojich 2 rokov (mamička tiež skúšala všetko). Nemôžeš nasilu dosiahnuť, aby dieťa spalo, keď nechce - nepotrebuje to. Iná vec je ODPOCINOK, ten dieťa potrebuje, nemusí to byť ale spánok, stačí ak relaxuje takú 1/2 hod. Ty vo svojom príspevku ale hovoríš o viacerých rôznych veciach: 1. pravidelný spánkový režim (s tým súhlasím, len každé dieťa v rôznom vývinovom štádiu má tú potrebu spánku inú, takže tým myslím určitú hodinu, o ktorej si dieťa navykne ísť spať) 2. stravovací režim, s tým tiež súhlasím, keď už dieťa jedáva normálnu stravu, nie len materské mlieko, čiže tým myslím taktiež určitú hodinu, kedy dieťa dostáva obed, večeru...(Ak je hladné aj medzi tým, tak samozrejme o hlade ho nenechám) Neviem, či si tým myslela aj bábätká, ktoré sú kojené (u detí, ktoré sú kŕmené umelým mliekom, musí byť dodržiavaný režim kôli schpnosti toto umelé mlieko stráviť. Keďže umelá výživa je pre deti ťažšie stráviteľná, pocot sýtosti je dlhší ako u kojených detí), materské mlieko sa rýchlo strávi, takže nejaký režim nie je celkom dobre možné nastoliť.A ja osobne by som nedokázala nechať dieťa plakať od hladu. Veď aj my, keď sme hladní, tak sa najeme. Ja mávam niekedy také dni, že musím ustavične čosi prežúvať a niekedy mi zase nechutí vôbec. 3. spávanie v spoločnej posteli. O tom som citala jeden dobry clanok na www.rodina.cz. Tam je pocit dieťaťa pekne porovnaný s pocitom dospelého človeka. Zaujímavé, že dospelý človek akceptuje svoje pocity ale dieťaťu právo na takéto pocity odopiera. (To si týka aj napr. toho stravovania). Ja napríklad veľmi nerada spím sama v miestnosti, ale úplne najradšej spím hneď vedľa blízkej osoby. Preto aj existujú manželské postele. To som dospelý človek. A čo také bábätko, ktoré je odkázané iba na nás a ešte prednedávnom ho matka "nosila" stále so sebou, cítilo jej blízkosť...Teraz zrazu začneme byť tvrdí, z akého dôvodu vlastne? Iba z čistého egoizmu, aby sme sa lepšie vyspali? (i keď podľa mňa je určite pohodlnejšie mať to dieťa v noci pri sebe, keď ho každú chvíľu kojím, iba si ho v polospánku prisuniem k prsníku. Keby bolo v postieľke, musím vstávať a preberiem sa) 4. Poobedný spánok - to som už rozobrala hore. Nechcem sa ťa dotknúť, ale výchova za detských čias tvojej generácie vo všeobecnosti nebola založená na empatii voči dieťaťu a nebola taká ani za detských čias tvojich detí. A nie je takou častokrát ani dnes. Veď to dieťa je taký istý človek ako my, s rovnakým právom na emócie, ako smútok, strach, potreba prítomnosti blízkej osoby, hlad, atď...tak ako dospelý, akurát, že nám to neviem povedať inak ako plačom. A nárok na akceptáciu týchto jeho pocitov má oveľa väčší, než dospelý človek, ktorý sa s nimi už dokáže vysporiadať sám, kdežto dieťa je odkázané iba na nás... Reakcie na príspevok: Re: režim u dieťaťa (412x, Ružena, zo dňa 2006-03-23)