Odpovedal: Dara
Re: Vydatá a priateľ
(číslo príspevku 88.389, zo dňa 02.03.2006. videné 544x)
ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok 		 

Text príspevku číslo 88389:
Dada, ani si nevieš predstaviť ako ti rozumiem a viem sa naozaj vžiť do toho čo prežívaš.Nie je to ešte tak dávno. Akurát som rozmýšľala, keď som ti dnes písala, že sme zabudli na jednu dôležitú vec. A čo tí naši priatelia? Treba sa pozerať aj na to čo oni cítia. Vieš ja som sa rozhodla oveľa skôr ako ty, my sa poznáme bližšie niečo viac ako rok, ale že je ten s ktorým by som chcela prežiť celý život som vedela hneď. A neboj aj môj mamžel pôsobi strašne dobráckym dojmom. Aj v mojom prípade ľudia vraveli, veď čo tá chce veď mala takého dobrého muža. Ale ja tiež viem svoje. Tiež som nevdela ako to mám mužovi povedať, bála som sa, ale vzťah s partnerom nabral takú intenzitu, že som to už chápala ako pokrytectvo a zo dňa deň väčšie.Poviem mužovi pravdu, ublížim jemu, poviem priateľovi koniec utrápime sa k smrti a budem nešťastná. Takto som rozmýšľaľa niekoľko týždňov a nakoniec som to všetko naštartovala ďiplomatickou smskou a potom sa to všetko prevalilo.Moje deti som predtým zoznamila s mojím priateľom, mladšia ti poviem, že nebola prípiš nadšená, ale teraz je to fajn. Staršia dcéra mi veľmi pomohla, aj psychicky. Vychovala som z nej skvelého človeka.Po sms a po priznaní bol, krik, ticho a stále sa to striedalo, vyhrážanie, že si mám pobrať veci a vypadnúť, ale bez detí. Jednalo sa o mladšiu dcéru, staršia bola už samostatná. Ja som vyhlásila, že bez dcéry neodídem a potom ona sama sa mu priznala, že chce so mnou odísť. Priateľ má dvojizbový byt, dcéra svoju izbu, my svoju a teraz žijeme spolu od júla je to už celkom fajn a máme sa stále veľmi radi. Spoločná domácnosť len upevnila našu lásku. Staršia dcéra k nám chodí často a ja ich mám zase všetkých pokope.Ale máš pravdu, dcéry sú v tomto asi viac chápavé. Ja to vidím tak , najskôr si získaj deti dôverou a trpezlivým vysvetlovaním apotom uvidíš či sa do toho chceš dať. Ja by som to nespravila, keby som stratila deti, alebo neviem ako by to dopadlo.Aj moj priateľ je slobodný a jeho rodina v pohode, nie je to nejaké srdečné, ale zobrali to ako fakt, lebo im to bolo tak podané, že to takto bude a nech to tak berú. No tak sa snažia.Veľmi ti Dadka držím palce a budem na teba myslieť. Ja tebe nezávidim, ale prajem ti veľa odvahy, vytrvalosti a najmä správnych rozhodnutí.Dadka drž sa. Veľa šťastia a žijeme len raz, už to tu niekto poznamenal a ak si nemáš čo z mužom povedať, čo budete robniť o 5 - 10 rokov, keď budú mať vaše deti už vlastný život?