Odpovedal: mifor Re: moja dcerka trpi v nemocnici a ja este viac (číslo príspevku 87.720, zo dňa 24.02.2006. videné 314x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 87720: Ja som mala ako dieťa svoje skúsenosti s nemocnicami, bohužiaľ boli zlé a poznamenali ma na celý život. Ako trojročnej sa u mňa začalo objavovať krvácanie do stolice, ktoré pravdepodobne zavinili silné lieky, ktoré mi dali v nemocnici kvôli zápalu prínosných dutín. Práve po nich sa to začalo objavovať. V našej nemocnici nič nezistili, tak som ako 6-7 ročná ležala potom v banskobystrickej nemocnici (samozrejme, že sama, za "totáča" mamy s deťmi v nemocniciach nesmeli byť). Tam so mnou zaobchádzali lekári ako s pokusným králikom a podrobovali ma mnohým vyšetreniam ako napríklad gastroskopii, irrigoskopii, rektoskopii, či vyšetreniu žalúdočnej šťavy sondou. Samozrejme lekári mojej mame nikdy nepovedali, čo všetko so mnou stvárali! Ako 11-ročná som sa potom ocitla v martinskej nemocnici. Bolo to opäť kvôli tomu krvácaniu a následnej anémii. Nikomu neprajem, čo som tam zažila. Zamrežované okná, nevľúdne prostredie. Skoro všetky sestry tam boli nepríjemné, bez kúska vľúdnosti, takisto aj ošetrujúci lekár. Títo ľudia sa absolútne nevedeli vcítiť do pocitov chorých detí navyše odlúčených od rodiny. Aj taká bola vizitka vtedajšieho socialistického zdravotníctva. Opať ma podrobili vyšetreniu žalúdočnej šťavy sondou a irrigoskopii. Samozrejme aj vtedy sa všetko ututlalo. Dodnes ľutujem, že som vtedy o tom všetkom mlčala a dusila to v sebe. No ja som o tom nechcela hovoriť a chcela som na to všetko čím skôr zabudnúť. No postupom času sa trauma a depresia z týchto nepríjemných spomienok u mňa stupňovali do tej miery, že som asi pred 10 rokmi začala užívať antidepresíva. Dnes mám už 28 rokov, no týchto spomienok sa už bohužiaľ nikdy nezbavím.