Odpovedal: iveta Re: nočníkový nácvik (číslo príspevku 87.684, zo dňa 24.02.2006. videné 855x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 87684: Dovolim si citovat portal http://www.zdravie.info/clanky.htm. Dufam, ze sa to smie, ak nie, tak sa vopred ospravedlnujem a viac to uz neurobim. *********** Nenúťte dieťa na nočník, kým nevie vyjsť samo po schodoch! Psychológovia dnes neodporúčajú príliš sa v týchto veciach ponáhľať. Väčšina detí je pripravených „tróniť“ na nočníku najskôr v pätnástich mesiacoch. Zbytočný stres a naliehanie urobia medvediu službu. Pranie a sušenie hŕby bavlnených plienok bolo kedysi otravnou prácou, ktorá ženám na materskej dovolenke zaberala podstatnú časť dňa. Niet divu, že sa jej chceli čo najskôr zbaviť. Mamičky dávali svoje deti na nočník, len čo sa naučili sedieť bez opory. V zažltnutých knižkách o výchove detí z osemdesiatych rokov sa dočítame: „Dieťaťu zavedieme glycerínový čapík a povzbudzujeme ho zvukmi napodobňujúcimi tlačenie. Držíme ho pritom okolo hrudníka pod pazuchami, pretože samo ešte nevie sedieť celkom pevne.“ Éra pampersiek so sebou priniesla rozmaznávanie mamičiek i detičiek. Uvoľnenejší postoj nastal aj v názore, dokedy najneskôr by sa „slušne vychované batoľa“ malo naučiť pýtať sa na potrebu. Ťažko povedať, aký podiel má na tom lobizmus firiem, ktoré sa výrobou papierových plienok živia. Psychológovia však v súčasnosti tvrdia, že až do veku pätnásť mesiacov sa dieťa vyprázdňuje celkom automaticky! Nevie, kedy k tomu dôjde, a ani si neuvedomuje, kedy sa tak stalo. Do tohto veku je obyčajne „chodenie na nočník“ šikovnosťou mamičky, a nie uvedomelosť potomka. Niektoré deti sa totiž denne vyprázdňujú približne v rovnakú hodinu alebo u nich tesne pred týmto úkonom nastanú neklamné znaky, sčervenanie v tvári či akoby „zamrznutie“. Ak medzi touto predzvesťou a samotným vyprázdnením jestvuje aspoň malý časový interval a drobček nevzdoruje, nie je nič jednoduchšie, ako mu v okamihu stiahnuť dupáčiky a šups s ním na trón! Ušetriť v dnešnej dobe desaťkorunovú plienku predsa nie je až taká zanedbateľná vec, však? Je to hamba ? Čo však s deťmi, ktoré sedieť na nočníku odmietajú, bojujú a vzdorujú? S takými, ktoré nekakajú a necikajú ako hodinky a s obľubou „to“ urobia práve vo chvíli, keď sa na ne nikto nepozerá? „Pripomíname, že trinásťmesačné dieťa už veľmi dobre vie, že do nohavičiek sa močiť nemá,“ píše autorka v publikácii, ktorú už dnes odborníci považujú za zastaranú. Podobné informácie však za prekonané stále nepovažujú mnohí starí rodičia. Niektorí v tomto môžu neprimerane tlačiť na svoje deti, pretože podľa nich je hanba, ak sa ročné vnúča „nevie vypýtať“. Podľahla tomu aj Adrika. Svoju dcérku dávala sedieť na nočník už od jej šiestich mesiacov. Občas sa zadarilo, inokedy nie. Až do osemnástich mesiacov však sprevádzal túto činnosť hrozný plač a krik. Neskôr to prestalo, malá na nočníku obsedela aj hodinu, ale požadované: „Mama, e-e!“ sa nedostavilo. Rodičia urobili pre nácvik všetko možné, vysvetľovali, zlostili sa, a keď im „ušli nervy“, bola aj bitka. Obrázky detí robiacich svoju potrebu do pestrofarebných plastových nádob boli rozvešané po celom byte. Výsledná situácia je taká, že dvaapolročné dievčatko nosí plienky doposiaľ. Mama má navyše nedobrý pocit z toho, že zlyháva, pretože je na dcérku často pre nočník prísna. „Keď okolo seba počúvam alebo čítam, že nočník vedia používať už dvanásťmesačné dojčatá, zmocní sa ma pocit, že som zlá mama,“ sťažuje sa. Naučiť sa prijateľnému správaniu v otázkach základných hygienických návykov je pre deti omnoho ťažšie, než sa naučiť slušne správať pri jedle alebo samo spať. Zbytočný stres a naliehanie urobia medvediu službu. Dnes sa vo všeobecnosti neodporúča príliš sa v týchto veciach ponáhľať. Sociálne učenie Skúste niekedy pozorovať svoje malé dieťa, keď sa náhodou vyzlečené vymočí. Ak sa ani nepozrie na malú kaluž, ktorú urobilo, pretože si neuvedomuje, že to má čosi do činenia s ním, nie je ešte zrelé chodiť na nočník. Niektorí psychológovia uvádzajú inú pomôcku: Nenúťte dieťa na nočník, kým nevie vyjsť samo po schodoch. Asi by sme ťažko bez obáv nechali svojho potomka šliapať po nebezpečných vyvýšených hranách schodišťa, ak vieme, že ešte nemá stabilitu ani na rovnej ploche. Analogicky môžeme povedať, že kým dieťa nechápe, na čo slúži nočník, a neuvedomuje si dôležité spojenie, že pocit močenia alebo nutkania na stolicu súvisí s tým, čo neskôr urobí, nemá význam začínať s nácvikom. V opačnom prípade sa človieča stáva iba manipulovaným objektom. Približne v polovici druhého roku nastáva u batoľaťa v otázkach vyprázdňovania dôležitý posun. Začne si uvedomovať, že to urobilo, hoci sa ešte nevie vypýtať vopred, pred samotným kakaním či cikaním. V tomto období by už mohlo mať nočník aspoň na to, aby sa s ním zoznámilo. Treba mu ho ukazovať a vysvetľovať mu, na čo táto vecička slúži. „Posaďte na nočník bábiku alebo medvedíka,“ radí PhDr. Anna Dvorská, psychologička z polikliniky v bratislavskom Ružinove, ktorá pripravuje na pôrod budúce mamičky. „Ak sa dieťa hráva radšej s autíčkami, privezte macka v autíčku k nočníku a vysvetlite dieťaťu, čo teraz treba urobiť. Predovšetkým sa nikam neponáhľajte. Môj syn mal rok a pol, keď som nastúpila do ambulancie na plný úväzok. Nočník ani za svätého. Nepodarilo sa to ani opatrovateľke. Dvadsaťdvamesačný sa to však naučil v jasliach za dva týždne. Sociálne učenie, jedno dieťa odpozeráva od druhého, urobilo zázraky.“ Má batoľa staršieho kamaráta, ktorý už chodí na nočník ? Nech sa predvedie pri každej návšteve ! Najprv čisté, potom suché Nech si babičky hovoria, čo chcú, ale každé dieťa je individualita. Niektoré začne „nočníkovať“ v dvanástich mesiacoch, iné až ako dvaapol-, dokonca trojročné. Mimochodom, v takom Rakúsku alebo vo Švédsku deti údajne bežne nosia plienky do troch rokov cez deň a dokonca do štyroch v noci. Ale pravda je aj to, že tam mesačné výdavky za plienky nepredstavujú tretinu rodičovského príspevku. „Môj syn má dva roky a ešte stále sa sám nepýta na nočník, hoci ho naň usádzame od ôsmeho mesiaca,“ tvrdí Eva. „Berieme to však s rezervou, pretože starší syn takisto do dva a pol roka nosil plienky napriek tomu, že sme naňho boli prísnejší. Teraz už vieme, že sme tým nič nedosiahli. Napokon sa sám začal pýtať na potrebu v čase, keď sme už rezignovali. A u každého dieťaťa je ten správny čas iný.“ Pred nácvikom na nočník sa treba ubezpečiť, že dieťa vie, na čo nočník je. Jeho použitie je obyčajne jasné, ak má batoľa starších súrodencov, ale pre jedináčika to môže byť úplná záhada. Rodičia navyše chodia na záchod, nie na nočník, a tieto dve veci sa vôbec nepodobajú. Správny čas na používanie nočníka nastáva v okamihu, keď si dieťa začne uvedomovať, že sa mu chce, nie vtedy, keď len spätne zistí, čo sa stalo. Mimochodom, ideálne obdobie na nácvik na nočník nastáva v lete. Dieťa nechodí naobliekané a ak trávi čas polonahé v záhrade, možno ho nechať behať bez plienky a dva týždne venovať zvýšenú pozornosť nočníku. Ak neprejaví známky pochopenia pre túto činnosť, nenúťte ho a niekoľko nasledujúcich týždňov mu dávajte plienky. Neodporúča sa začínať s učením na dovolenke, pretože denný režim je obyčajne naruby. Sú však deti, ktoré nočník jednoducho preskočia, pretože viac sa im páči na záchode, kde vídajú svojich rodičov. „Môj syn sa naučil kakať a cikať najprv do záchoda, pretože tam so mnou odmalička trávil veľa času,“ vysvetľuje Katka. „Kúpili sme mu teda detskú záchodovú dosku a fungovali sme. Dnes má dva roky a v prípade potreby chodí aj na nočník.“ Rozhodne sa pri nácviku na nočník neodporúča používať niekdajšie, až sadistické metódy, akými je umývanie dieťaťa studenou vodou, keď zlyhá, zasahovanie do prirodzenej činnosti čriev preháňadlami a mydlovými čapíkmi či bitka pre „nehody“ v nohavičkách a na koberci. Ak dieťa nevydrží na nočníku sedieť, treba ho zabaviť hračkou alebo knižkou. Ak to nepomôže, dovoľte mu vstať. Nácvik základných hygienických návykov môže byť úspešný len vtedy, keď batoľa spolupracuje. Ak sa tréning zmení na boj, prehráva vždy rodič.