Autor otázky: Maca
Psychické problémy v rodine a tumor obličky
(číslo príspevku 8.766, zo dňa 04.06.2002. videné 332x)
ODPOVEDAŤ
 

Text príspevku číslo 8766:
Prosím o pomoc:

budem sa snažiť v skratke opísať môj problém:

mám dlhodobo chorú mamku(61), ktorá sa lieči vo svojich psychických problémoch. Veľmi nepravidelne chodí k patričným lekárom, ktorí jej predpíšu potrebné lieky, ale ona tie lieky buď neberie, alebo len sporadicky. Zistila som, že radšej si kúpi pár pív, potom jej nechutí jesť, neje buď vôbec, alebo len málo, aj niekoľko dní.

Ja mám svoje zamestnanie, ktoré si vážim, teda nemôžem zostať doma a strážiť ju, čo robí. Denne ale dochádzam zo zamestnania domov a vidím čo sa deje.

V priebehu týždňa je hlavne spočiatku - pondelok - agresívna - snaží sa ma fyzicky napádať (neúspešne), psychicky ma deptá, ale ja som v rámci toho zatial odolná.

Toto ale nie je základný problém. Problém je ten, že v nedávnej minulosti lekári zistili môjmu otcovi(65) - jej manželovi - vážnu chorobu - tumor obličky s metastázami v kostiach. Proste ocko má toho dosť - bolesti, nepríjemné liečby, očakávné operácie, momentálne je 10 dní doma pred ďalšími liečbami a myslím si, že už doslova čaká, aby išiel znovu do nemocnice. Mamka, jeho manželka mu to ale nezľahčuje, nepodrží ho, naopak - horoví mu o tom, že je na smrteľnej posteli, rakovina ho položí do hrobu... Tieto jej výroky sú cez deň, večer ako aj v ktorúkoľvek nočnú hodinu, takmer pravidelne....

Ocko mal včera v noci bolesti v rámci začatej liečby rádioterapie, mama nebrala vôbec ohľad na to, rozbila kladivom okno na mojej izbe - susediacej s izbou otcovou (otec sa vo svojej izbe zamyká pred ňou, ona na oplátku mu zamyká WC, aby s dvomi barlami chudák musel ísť po schodoch vonku na dvor...).

Pokiaľ viem, násilne sa mamku vraj nedá dostať na psychiatrické liečenie, ona dobrovoľne nepôjde. Dúfam ale, že nejaká cesta sa dá nájsť, aby ocko mohol prísť v kľude domov po operácii a nejakým normálnym životom pokračoval v liečbe ďalej.

Samozrejme záleží mi rovnako na obidvoch rodičoch a dnes som sa zamyslela aj nad sebou v rámci fyzických aj psychických mojich budúcich problémov v budúcnosti - dúfam, že nie krátkej.