Odpovedal: Zuzana Re: rozchod (číslo príspevku 87.545, zo dňa 23.02.2006. videné 427x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 87545: Ahoj Barborka, prispejem k Tvojmu prispevku aj ja svojou troskou... Mam za sebou rozchod... Mam 23 rokov, za sebou ale treti vazny vztah. S prvym priatelom som bola 2,5 roka, s druhym 3 roky (z toho sme spolu 2,5 roka zili, boli sme aj zasnubeni...), treti trval 7 mesiacov. Niekto si povie, 7 mesiacov... co je to? Ale pre mna bol tento vztah najvaznejsi, najstastnejsi, citila som sa po vsetkych smeroch vyborne. S tym clovekom som tak velmi tuzila zit, mat rodinu, zostarnut... A jeho tuzby boli rovnake... Velmi dobre sme si rozumeli (teraz uz vlastne ani neviem, ci to bol len moj pocit...). No a v januari prisla rana ako z dela... cosi, co ma zabilo na dusi... Necakane, neohlasene, nepredvidane... Moj drahy zrazu nevedel co chce, mal zmatok v hlave, potreboval byt sam... Vstupila do jeho zivota jeho byvala priatelka, s ktorou bol 2 roky (on ma 31)...Asi to spolu znovu skusia, neviem... Mam ale informacie, ze sa s nou stretava. Rozchadzali sa preto, ze si nerozumeli, ich vztah pol roka upadal, stale sa len hadali, zrali, vyhybali jeden druhemu...Je pravda, ze spoznal mna a definitivne sa odstahoval az ked sme sa zacali stretavat a zalubili sme sa jeden do druheho. Naskytla sa prilezitost spolocneho byvania, tak sme ju vyuzili po 2 mesiacoch nasho vztahu... Vychadzali sme dobre...smiali sme sa spolu, parkrat aj plakali... NEROZUMIEM... Uz je to mesiac od vtedy, co nie sme spolu. Teda, po 2 tyzdnoch sme sa stretli, mali sme si tolko toho co povedat... Ale nie o nas dvoch, o tom co bude...stravili sme spolu noc, pre mna najkrajsiu noc, ktoru som si vychutnavala plnymi duskami. Nerozmyslala som da tym, co bude zajtra... Ale na druhy den, ked som odchadzala... srdce ma opat bolelo ako pri rozchode, nechcelo sa mi ani dychat.... Teraz, mesiac od tej obrovskej rany mavam vselijake stavy... Jedina pravda je, ze to chce cas... Chce to, aby sme sa zamysleli nad tym, co bolo, preco to bolo alebo nebolo... neobvinovat sa, za to proste my nemozeme! Zivot je nevyspytatelny... nam sa moze stat cosi podobne, tiez niekomu ublizime a nie umyselne... Boli to, boli to stale intenzivne... Ale uz aspon mam chut dychat, ako tak si myslim, ze som za vodou, to najhorsie uz urcite za sebou mam. Prve dni po rozchode...som nic nejedla, len predstava na jedlo ma ubijala, fajcila jednu od druhej, plakala, plakala, plakala. Nespavala som, chodila ako bez duse a napchavala sa Lexaurinom. Toto je ta dan za lasku? Vravi sa, ze kazdy si musi prejst trapenim, ale to co pride po nom bude stat sakramentsky za to! A to ma drzi nad vodou, pretoze viem, ze sa budem este mat v zivote krasne! Ale bojim sa, bojim sa toho, ze nebudem verit... ze sa budem bat, ze sa sklamem. Spoznavat niekoho noveho...intimnosti a to vsetko.. Prr, teraz je to pre mna nepredstavitelne... Ale to pride samo... musi to ako tak vyprcaht, preboliet. Aj ked je mozne, ze to celkom nepreboli nikdy... Este Ti napisem, musim uz koncit. Odporucim Ti ale nasledovne: robit si program, to uz vies. Iste je, ze Ta nic nebude bavit, je to normalny jav. Ja napriklad zboznujem varenie, tak vyvaram rodicom a braskovi (vratila som sa domov). Mam psika, tak s nou chodim na dlhe prechadzky (aj ked zima mi to velmi neumoznuje...). Sem tam zajdem s kamosmi, s kamoskou na kavu, vinko, pivko... A doma som sa pripajala na www.partneri.sk a pokec. Pomaha to rozpravat s ludmi, tomu ver! A chodia tam velmi fajn ludia, kopa z nich preziva podobne tazke chvile a malou naplastou na ich rany je to, ze sa mozu vyzalovat, vyplakat niekomu... Prajem Ti z celeho srdca, nech tieto najbolestnejsie dni preletia co najrychlejsie, moja, drz sa! A este Ti odporucim stranku www.babinet.cz - sekcia Zivot po nevere... Tam si chodim citat osudy ludi... Dodavaju si tam jedna druhej silu, nadej... A uvidis, ze to doda aj Tebe. Tiez zeny tam prezili velmi tazke chvile, prezivaju... A su tak silne, tak statocne... Aj my musime byt! Inac, ja byt Tebou, tieto prve dni urcite idem k rodicom, sama sa v byte zblaznis! Najlepsie je byt s niekym... A este k tej nadeji, kazdy ju ma, je to prirodzene - ludske... Uvidis sama, ze casom ta nadej bude stale mensia... ale zomiera posledna... a Ty budes coskoro realistka... Pa Zuzana Reakcie na príspevok: Re: rozchod (296x, barbora, zo dňa 2006-02-23)