Autor otázky: Katarína
Zúfalá...
(číslo príspevku 87.527, zo dňa 23.02.2006. videné 2150x)
ODPOVEDAŤ 		 

Text príspevku číslo 87527:
Dobrý deň. Rozhodla som sa napísať Vám aká strašná vec sa nám stala, snáď nám niekto vie poradiť. Minulú noc som sa zobudila na to, že môj priateľ chrápe. Podrgala som ho, aby sa otočil, ale on sa ani nehol. Začala som ho drgať intenzívnejšie a stále nič. Tak som si pomyslela, že zrejme tuho spí a povedala som si, že sa ho pokúsim zobudiť neskôr. Okolo pol druhej som sa zobudila na to, že močí v izbe v kúte a je celý malátny. Bola som okamžite na nohách, ale vtedy ma už nevnímal. Padol do postele a na nič nereagoval. Okamžite som volala prvú pomoc. Lekár mu niečo pichol aby sa pozviechal, ale nič sa nezmenilo. Zaviezli sme ho do nemocnice, kde mu spravili CT hlavy, EEG a všetky možné vyšetrenia, ktoré boli úplne v poriadku. Dostal infúzie a do rána sa trocha prebral. Po cca 10 hodinách bol už plne pri vedomí, ale nepamätal si nič z toho, čo sa s ním stalo, nevedel kde je. Primár povedal, že mal epileptický záchvat, ktorý nasledovala kóma a pravdepodobne má takú chorobu, že má také chvíle, keď nevie čo robí, nevníma sám seba. Takto sa mohlo stať, že v noci zjedol celý balík Rohypnolu (čo sme zistili po návrate z nemocnice), hoci on bol vždy proti liekom. Keď ho bolela hlava, radšej si išiel ľahnúť, podľa neho to je najlepší liek. Poznáme sa 3 roky, z toho 1 rok žijeme spolu. Po tejto diagnóze som sa okamžite išla pozrieť na svoj účet a zistila som, že mi chýba 10tisíc korún, ktoré zobral on 1 deň pred kolapsom (kamera to dokázala). Ďalej zmizli všetky naše šperky, všetky jeho ponožky a on sa vôbec na nič nepamätá. Primár povedal, že tieto veci pravdepodobne už nikdy nenájdeme, mohol ich schovať kamkoľvek. Jeho vlastné peniaze nemôže nájsť, hoci sa pamätá, že ich vybral z banky. Vraj na túto chorobu niet liekov, má brať tabletky MagneB6. Jednoducho neviem ako ďalej. Odkedy viem o tejto skutočnosti, jednoducho pri ňom neviem kľudne zaspať, stále ho drgám, či sa pohne, keď ide na toaletu tak ho sledujem. Mám pocit, že sa z toho zbláznim. Mám doma chorú (slepú) mamku, o ktorú sa tiež musím starať a ktorá je tiež na dne a mám pocit, že toľko problémov už jednoducho nezvládnem psychicky ani fyzicky. Stále pred sebou mám otáznik – ako ďalej???