Odpovedal: Mimi Re: Ako dalej (číslo príspevku 85.556, zo dňa 11.02.2006. videné 256x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 85556: Myslim, ze ma nepodvadza. Najhorsie je, ze rodina v podstate je na jeho strane, nemam ziadnu oporu u nich. Na vsetko som sama. To on je vraj ten chudak, co trpi a nie ja. Pred synom povie, aka je jeho mama zla, ako sa vadi, ako ho musi vziat prec k jeho mame, lebo "s nou" (akoze so mnou) sa to neda vydrzat. Proste, zufala situacia. Jeho mama mi hovori, potrebujes silnejsie lieky alebo sa dat liecit, ale nespomenie, ze najviac ma nici, ako sa sprava jej syn ku mne. Mojmu muzovi uz vadi na mne vsetko, nepozdravi ma, nevsimne si ma, peniaze si musim od neho pytat...Ako mam zvladat taketo manzelstvo a este aj svoje psychicke problemy? Ved to je chvilami na nevydrzanie. Byvame v spolocnom byte, som s malym doma na materskej, ako a hlavne kam mam s nim odist? Mas pravdu, ze je hlupak alebo lepsie povedane slaboch. Chce sa mi pomstit za moju chorobu, vziat mi dieta, urobit zo mna trosku. Ako teda moze nechavat syna cez tyzden, ked nie je doma, so mnou, ked tvrdi, ze "som na hlavu". To je prave na tom to cudne, kto je tu vlastne "chory". Cez vikend mi nemoze dieta nechat, lebo vraj potrebujem cosi na ukludnenie, ale cez tyzden v pohode, to uz sa mozem starat. Lebo ho nema kde nechat, ked mu mama pracuje. To som mu dobra aj ja. Neverim tomu, ze by mi dieta odobrali a dali jemu. To by som musela byt nejaky zivel, alkoholicka, tyrat ho a podobne...Toto je pre mna taka zatazova situacia, ze si myslim, ze keby som bola na tom az tak zle, uz si proste siahnem na zivot a kaslem na vsetko. Ale kdesi vnutri drieme vo mne vela energie a nadej v lepsi zivot, ze raz bude dobre a budem mat pri sebe niekoho, komu na mne bude zalezat a ktory ma ani v chorobe neopusti, prave naopak, bude sa starat, aby nikdy u mna ani nevypukla. Reakcie na príspevok: Re: Ako dalej (226x, Andrea, zo dňa 2006-02-12)