Odpovedal: b.g. Re: príliš starostlivá mama (číslo príspevku 84.588, zo dňa 07.02.2006. videné 292x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 84588: takze nieco podobne som mala aj ja, tiez som to tu na fore riesila. Ono niekedy tie nase maminky tazko nesu , ze uz ich dcerky nie su take zavisle od ich starostlivosti a ze "vtacatko opustilo hniezdo". Ja som s rodicmi uzatvorila tak ticho dohodu, chodim 2x do tyzdna ich pozriet, aj vyvencit havina, a ked mamina mala nejake vycitky, ze malo chodim a tak, tak som jej to v klude vysvetlila. Proste si uz vo vekku,kedy si chces zariadit aj svoj zivot, chces sa osamostatnit, ved aj mamina urcite bola taka ista, nech si skusi spomenut. To vsak neznamena,ze ich nelubis a uisti ich, ze by si pre nich urcite urobila vsetko na svete a ze si nesmierne ich vazis aj ich vychovu, ale ze prisiel cas, kedy skratka potrebujes sa osamostatnit a vyskusat si "gazdovat" sama s priatelom, mat svoju domacnost. A rodicia sa nebudu musiet bat, lebo ako som aj ja povedala mojej mamine, pride cas, kedy budem mat deti a vtedy bude prave mamina ta najlepsia osoba, ktora ti bude pomahat vychovavat a starat sa o nich. Vtedy uz budes taka "usadlejsia" a urcite budes s rodicmi viacej. Takto nejako som to povedala mojej mamine, ked sme boli same, povedala som jej to kludnym tonom, a uistila som ju, ze ju fakt milujem, ale ze "vtacatko musi raz vyletiet z hniezda". A mamina to pochopila, odvtedy uz ani raz neprisla z jej strany vycitka, ze malo k nim chodim a tak. A ak to nepochopi, tak je to jej problem, trosku take sebectvo, lebo to, ze deti raz "opustia" domov a maju svoj zivot, to je udel kazdych rodicov, a neostava im nic ine, len sa s tym zmierit a zobrat si len to pozitivne - a sice - ze ako skvele vychovali deti, ze sa vedia o seba postarat.Avsak netreba naozaj zabudat, ze prave rodicom mozeme byt vdacni za ich vychovu a vzdelanie, vsetko.TAkze netreba ich uplne zanedbavat. Ja si s maminou volam kazdy den (aj 2x), casto kvoli pracovnym veciam, ale tiez ma zaujima, co a ako sa maju, a tak.A rodicia vedia, ze nech by sa dialo cokolvek, tak urobim pre nich vsetko, presne tak, ako oni pre mna. Drzim ti palce, fakt skus taky rozhovor, kludny, uprimny a verim tomu, ze to pochopia.Nasi to pochopili.