Odpovedal:
simona
|
Re: Pracovne diskusie
(číslo príspevku 83.517,
zo dňa 31.01.2006.
videné 294x)
ODPOVEDAŤ
/
Predchádzajúci príspevok
|
|
Text príspevku číslo 83517:
Hmm. Ono to by to teoreticky malo takto fungovať, ale moje skúsenosti sú také, že po rozhovore, ktorý bol akože veľmi decentný, ale priamy, bolo jasne povedané, čo vadí a čo bolo nesprávne, kde aj chlapec povedal, čo mu vadilo, a keď som si myslela, že fajn, nová kapitola, zabudneme čo bolo a ideme ďalej, tak po pár týždňoch mladý posťahoval firemné-dôverné informácie, porobil kopu špinavostí a doteraz dlží nejaké peniaze, pokradol z firmy čo sa dalo a teraz je on najväčší hrdina a ja si fakt pripadám ako debil. Ale ako vravím-moja sprostosť, darmo sa budem vyhovárať, že som chcela byť priateľská, ja proste neviem povedať hneď, čo mi vadí, je to moja chyba. Ale keby som si najala človeka, čo bude za mňa robiť bič, tak to bude zase druhý extrém, budú využívaní. Treba nájsť nejakú zlatú strednú cestu. Ak by ste niekto vedeli o nejakej literatúre, kde sa dá niečo naučiť, ako riešiť konflikty, čo je správne, ako konštruktívne kritizovať, ako komunikovať s podriadenými... S jedným (bývalým) zamestnancom bol dosť silný konflikt, prestal pracovať po tom, čo si našiel priateľku, nedokázal spraviť prácu, čo predtým robil za deň ani za týždeň. Mala som s ním rozhovor o ktorom som si myslela, že bol vystrihnutý z učebnice, že to bolo dokonalé, čakala som nejakú zmenu k lepšiemu, ale jednoducho s ním nič nepohlo. Ani dnes po rokoch neviem nájsť chybu/závažnú/ v mojej komunikácii s ním. Takže asi na to treba dve strany, nestačí aby jeden bol ochotný dať druhú šancu a jeden urazený, že prečo by mal za peniaze pracovať.
|
|
|