Odpovedal: Scarlet pre S. Re: pre všetkých tých, čo trpia panikou a strachom (číslo príspevku 82.546, zo dňa 25.01.2006. videné 722x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 82546: Ahoj S... strach z lietania velmi dobre poznam. A zazila som ho, v celej plnej krase. Tisice metrov nad zemov. Miss Panic! Vies S: keby islo len o lietanie, ja som vlastne mala strach z auta, z bycikla..a ked teraz nad tym uvazujem,ja som vlastne mala strach z hocicoho. Stale som sa nad tym zamyslala, pretoze moj prvy "naozajstny" panicky atak mi vsetko v hlave obratil. Predtym som bola veeelka "herecka", milovala som masu ludi, byt stredobod pozornosti, cestovala som, kde sa len dalo, zila som zivot uplne naplno (vramci normy samozrejme) a hlavne nebala som sa. Nicoho, nikoho... Ako som zistila, ze som v klube "Panika and Co." zrazu som sa na vsetko zacala pozerat inymi ocami. Zmenilo ma to, ale nebranim sa tomu. V mojom vrchole paniky som musela ist do Anglicka. Nebolo to z mojej hlavy, bola som tam pozvana a ti, co tam isli so mnou mi tvrdili, ze mi to pomoze.To som este netusila, co ma caka a vlastne to som este ani nevedela,ze akonahle proti "tomu" nezacnem bojovat som v riadnej kasi. Bola som vsak na uplnom zaciatku vedomosti o tejto poruche. Ked som sedela v lietadle, v rukach som pevne drzala homeopatikum...keby nieco.Vedela som,ze to pride. A prislo. Triasla som sa jak osika, mysel mi odchadzala mimo realitu, mala som chut kricat a hlavne ten pocit zblaznenia, to je nieco tak sibnute, ze ta to ide polozit. Pocit, ze spravis, co nechces, ze pride ten skrat... Sedela som, hlboko dychala a cakala. Jeden stichol, prisiel druhy..zacala som byt alergicka na kazde slovo, dotyk..v hlave mi viril prud chorych myslienok.. A vtedy prisiel prvy impulz, ktory ma vlastne dostal,kde som dnes. Impulz, ktory som zacala rozoberat, studovat, prehlbovat, rozvijat...citila som,ze to je ta cesta. A teraz, ked toto pisem, citim,ze je spravna...dufam. Vlastne, ja viem.Som o tom presvedcena. Presne teraz som si uvedomila,ze uz som isla pisat...ze neviem, mozno...NIE! ja si verim a tak to je. Draha S..., coho sa najviac bojis, ked sedis v lietadle? Ze lietadlo padne alebo mas strach zo seba (ze spravis nieco zle, "hara-kiri") alebo ze sa vzdalujes od domova..tvojho bezpecia? Co ti beha hlavou, ked si spomenies, ze by si mala teraz letiet? Ja som mala zo vsetkeho strach, ze lietadlo padne, ze sa tam hore zblaznim..nedalo sa to definovat. a ten pocit,ze sedim v lietadle...ze sa neda nikam uniknut..Sedela som, dychala a pocuvala som svoje schaosene vnutro..a vtedy som sa pozrela von oknom a zistila som,ze som na maxime a zacala som si nahovarat jednu vec. Ako som sedela (v ulicke) pozerala som sa na ludi, snazila som sa prirovnat kazdemu cloveku - zviera. Ten sa mi podobal na tulena, ten na mroza a letuska bola typicka gazela. Bolo mi to vtipne a chore navzajom. A to bol ten impulz, ked to na teba pride, musis sa na nieco zamerat. V duchu si hovorit, ze sa sustredis len na to, hovor si to nahlas v duchu, pismenko po pismenku. A musis si nieco uvedomit, a to: ze atak pride ale aj odide. Cize hned si na to pomysli. Ono to pride, ale aj odide. Nebude to trvat vecne. A ked to teda mam, OK, nech to mam, je to urcity dar, ktory sme pre nieco dostali, zial este s tym nevieme narabat. Dar menom uzkost... A este na nieco som dosla. Skusenost nas posuva dalej, len dalej...Ked nieco nepoznas, nebojis sa toho...Vies ked som o tejto poruche nic nevedela, prisiel atak ale po case som na to zabudla...ale teraz, ked clovek vie,co to je,co to robi a ako to vplyva na teba, fantazijno- tragicke dramy si v svojej hlavicke zacne robit sam... Prijmi to a uvidis ako sa vyrovnas. A hlavne ked to pride, zamestnaj si hlavicku niecim poriadne uletenejsim. Scarlet P.S: ja som sa v lietadle ohodnotila ako protopyp Modlivky zelenej :o)