Odpovedal:
Lia
|
Re: rozmaznaná dcera?
(číslo príspevku 81.386,
zo dňa 19.01.2006.
videné 214x)
ODPOVEDAŤ
/
Predchádzajúci príspevok
|
|
Text príspevku číslo 81386:
Milá Katka,
začítala som sa tu do búrlivej diskusie, ktorá sa vyvinula na základe tvojej prosby o pomoc a zisťujem, že okrem toho, že si tu každý hudie svoje Ti nikto nič normálne neporadil. Skúsim to ja. Som mamina dvoch krásnych detičiek a mám už všeličo "preskákané". Nosenie na rukách je naozaj len zlozvyk vypestovaný dospelými. O to horšie je, keď ste okolo malej viacerí a vždy ju niekto berie na ruky, aj keď na to nie je žiaden dôvod. Po čase sa to stane celej rodine na ťarchu, lebo také bábätko už nebude vedieť samostatne existovať (hovorím to obrazne) Na začiatok celého odúčania, čo bude dlhodobé, by som ti poradila, aby si sa smalou zaoberala tak, že ju položíš vedľa seba na posteľ a prihováraj sa jej, spievaj, rozprávaj sa sňou. Treba si ľahnúť vedľa nej a keď vidíš, že je ako tak upokojená, môžeš na chvíľu vstať ale zostať v blízkosti, aby tvoju prítomnosť vnímala. Potom sa k nej vráť a ľahni si k nej. Čas ktorý ju necháš samú postupne predlžuj. Nikdy sa sňou nepostav, aby bola na rukách, vždy si ľahni radšej k nej. Postupne sa môžeš od nej vzďalovať (aj mimo izby) a postupne predlžovať čas, čo ju necháš samú na posteli (daj pozor aby nespadla!!) Ako matka už vycítiš, kedy je možné ešte zostať a kedy k nej treba ísť. Ja osobne som nikdy moje deti nenechala plakať a nie sú rozmaznané!! Ona sa postupne naučí zabaviť sa sama (najprv krátko, potom dlhšie a dlhšie, chce to čas, a hlavne nenechaj ostatným členom rodiny aby ju dvíhali ako sa im chce, lebo majú akurát voľnú chvíľu. Dúfam že budeš mať výdrž a uvidíš čoskoro ti to prinesie úspech.
Tešte sa z miminka, veď každý deň čo s ním môžete stráviť je dar.
Držím palce!
|
|
|