Autor otázky: Petra
naša neverending story
(číslo príspevku 80.601, zo dňa 14.01.2006. videné 430x)
ODPOVEDAŤ 		 

Text príspevku číslo 80601:
Dobry vecer. Mam velmi dobreho kamarata, s ktorym sa poznam od strnastich (teraz mam 21). Je to uzasny chlapec, na ktorom mi velmi zalezi. Ked sme sa spoznali, boli sme vlastne este deti, pomaly sme spolu prezivali pubertu, prve lasky,... Mali sme obdobia, kedy sme boli stale spolu, potom sme chytili "ponorku", stale sme sa hadali a tak stale dokola. Nas vztah bol skor taky surodenecky. Vsetko sa zmenilo, ked mi v sedemnastich povedal, ze ma lubi. Ja som ho mala/mam naozaj strasne rada, no na toto som pripravena nebola. Odmietla som ho s tym, ze nechcem pokazit to pekne, co medzi nami je. Odvtedy mi pri kazdej prilezitosti daval najovo, ako ma lubi, aky by bol stastny, keby to tak citim aj ja. Pravdou je, ze som k nemu tiez zacala citit nieco viac, no nevedela som, ci som sa zalubila donho alebo do "jeho lasky" . No zaroven cim sme boli starsi, stale viac som si uvedomovala, aki sme vlastne rozdielni, on- jednoduchy chlapec, ktoremu staci vyucny list nikdy nechapal, preco sa vlastne ucim, k comu mi taka vyska bude..vzdy som chcela vela cestovat, on vobec. A aj ked ma pritahoval, snazila som sa to zakryt, pretoze nie som clovek, ktory sa hrnie do vztahu, pokial o tom nie je presvedceny, a uz vobec nie, ak si s dotycnym nedokaze predstavit buducnost. Parkrat sme sa bozkavali, no vzdy sme to brali "len tak". No zlom nastal minuly rok, ked sme sa pripili a ja som sa nejako zabudla krotit, stravili sme spolu cely vecer. Rano som sa zbalila a odisla, nedokazala som sa mu pozriet do oci dalsie dva mesiace. Tym som mu vlastne dala nadej. S odstupom casu viem, ze to z mojej strany bolo strasne sebecke. Stretli sme sa, vsetko sme si vysvetlili, poplakali a ja som mala pocit, ze konecne je vsetko ok. Ked si nasiel priatelku a rozpraval mi, ako ju lubi, bola som neskutocne stastna, aj ked ma miestami napadlo, ci to nerobi preto, aby som ziarlila. Nas vztah velmi ochladol, dlho som si na to zvykala. Minuly tyzden mi ale oznamil, ze sa s nou po 4mesiacoch rozisiel, ked som sa opytala preco, nevedel vysvetlit a to mi tyzden predtym vravel, ako im to vsetko klape! Hned mi stihol oznamit, ze uz ma druhu. Strasne ma to sklamalo a zaroven sa citim taka vinna, viem, ze on ma stale lubi, poznam ho. Snazila som sa mu dohovorit. Ak nie je vyrovnany s minulostou, nech sa do dalsieho vztahu nepusta, ze zbytocne ublizuje inym. Viem, ze ja som mu velmi ublizila. Teraz neviem, ako sa mam zachovat. Viem, mozno som tomu mala dat sancu. Mozno som do toho nemala tolko tahat rozum.. A je tu este jedna vec. Ma sklerozu multiplex. Zatial je to celkom ok /klop,klop,klop/, berie injekcie, no viem, ze sa to moze hocikedy zvrtnut. Priatelky ma vzdy zasadne mladsie. Ked som sa ho pytala, povedal, ze jej to povedal a ze v pohode. Ja neviem, mozno sa mylim, ale mam pocit, ze to tie baby 17rocne neberu tak vazne, ako by mali. Co je mozno aj dobre, no ja nechcem, aby bol sklamany. Nechapem, preco ked si uz hlada, nehlada nieco vaznejsie. Neviem, ako to mam vsetko riesit, ako sa zachovat. Viem, ze som v tomto vztahu urobila vela chyb. Nie som s tym vsetkym vyrovnana a este ked vidim, ake dosledky to malo nanho, ako sa trapi, ako ublizil tej svojej teraz uz expriatelke. Mam s nim uplne prerusit kontakty, aby zabudol, aj ked by to bolo tazke.. Rozhovorov sme uz mali tolko, no nepomohlo. Dakujem za kazdu radu a prajem prijemny vecer.