Autor otázky: Renata
horšie ako panický strach – otehotnenie
(číslo príspevku 78.838, zo dňa 29.12.2005. videné 927x)
ODPOVEDAŤ 		 

Text príspevku číslo 78838:
Dobrý deň vážení páni doktori,milí prispievatelia. Tak ako väčšína žien dostala som sa do veku /29/ kedy začíname s priateľom rozmýšlať o dieťati, lepšie povedané, chceli by sme ho splodiť v priebehu budúceho roka.A tym sa začína môj problém: nad otazkou deti som sa nikdy nezamýšlala, nejako podvedome som tuto temu radšej obchadzala a teraz viem preco.Odo dňa, kedy padlo rozhodnutie, že už by sme mohli mať deti, a že na tom začneme v blízkej dobe pracovať som si vypestovala neznesiteľný obrovský strach z toho, že čo ak nebudem môcť otehotnieť.Ten strach mi bráni normálne žiť a tešiť sa zo života.Chápete – ešte sme sa i nič nepokúsili, a ja som vystesovaná, nepokojná a nevyrovnaná a trápim sa.Prešla som si všetko čo sa otehotnenia týka na tejto stránke, na iných stranách, rôzne články a všetky možné dovody neplodnosti – fakt všetko.Čím viac toho čítam, tým horšie mi je.Už mi pripadá splodenie dieťaťa fakt ako zázrak – čo všetko musí presne fugovať,a potom to treba presne načasovať, a ešte psychika – byť v pohode a nemyslieť nato. No hrôza.
Moje obavy nie su uplne neopodstatnené – mam cyklus 29-33 dni, navyše niekoľko dní pred menzesom a po špiním.Včera som sa dočítala že to špinienie može znamenať problém pri otehotnení. Navyše ma krátku luteálnu fázu cyklu, čo tiež nieje dobré.Pred piatimi rokmi mi diagnostikovali myom na maternici, posledné dva roky ako keby mi zmizol, nieje na ultrzvuku viditelný.Môjmu gynekologovi sa zdaju moje vaječníky trošku malé – brali mi krv/ževraj na zistenie priechodnosti vaječníkov ak sa dobre pamatám/, s výsledkami nebol moc spokojný, tak ma poslal na kramáre na podrobnejší ultrazvuk, tam bolo všetko v norme, ale pochybnosti už mám.Aby toho nebolo málo, mávam často mykózy.
Ďalej okolie – neviem čo sa to deje, ale v poslednom čase všetky moje kamrátky, známe, sesternice, kolegyne buď nevedia otehotnieť,alebo po otehotnení potratia. Je to všade okolo mňa.Som na nervy, mám strašný strach, stršný nepokoj v sebe a som neštastná.Najhoršie je, že viem že s takýmto prístup neotehotniem ani keby som bola uplne zdrava. A ešte horšie je, že ešte sme sa ani o nič nepokúsili, a už sa bojím do predu.Toto je pre mňa ako ticho pred búrkov.Prosím – poradí mi niekto ako mám zmeniť postoj? ako sa prestat bať? ako myslieť pozitívne? ako veriť?ako si nič negatívne nepripúšťať?Budem vďačná za akúkoľvek radu.
Potešilo by ma aj vyjadrenie pána doktora Petrenka - neviem preco, ale doverujem mu a dáva mi pocit bezpecia. Je pre mňa niečo ako posledná nádej.