Odpovedal: jarmila
Re: Chýba mi láska rodičov
(číslo príspevku 78.797, zo dňa 29.12.2005. videné 561x)
ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok 		 

Text príspevku číslo 78797:
Milá Saša, veľmi ťažko sa môžeš vedome sama zbaviť potreby objatí od mamy. Poznám dôverne tie nutkavé pocity, prakticky dodnes, i keď s menšou intenzitou ako v puberte a tesne po nej.
Čím ich môžeš zmierniť? Objatiami od iných. Možno máš v rodine babičku, tetu, krstnú mamu, sesternicu... pestovaním si dôverných vzťahov. Mne pomáhala jedna teta z rodiny, vždy keď som k nej prišla, vyobjímali sme sa a vybozkávali. Neskôr so zopár dobrými kamarátkami, vlastne priateľkami, to pestujeme dodnes.
Je k tomu potrebné otvoriť svoje srdiečko a dovoliť aj tomu druhému, aby sa dostal k tebe bližšie, bez strachu že ti ublíži. Je to aj o dôvere.

V partnerských vzťahoch som podvedome vždy hľadala najskôr tie nežné objatia, pritúlenia, keď táto stránka nefungovala, začínajúci vzťah veľmi rýchlo skončil.
Nie je to náhrada rodičovskej lásky, ale dá sa s tým žiť.

Iba tak mimo: nie je už žiadna možnosť zmeniť situáciu s pravdepodobne žijúcimi rodičmi? Chcelo by to veľkú silu, ale naozaj to už nepripadá do úvahy?
Veľmi Ti prajem, aby sa našiel niekto, koho si pustíš tak blízko k sebe, že sa dokážeš schúliť v jeho náručí, zavrieť oči a prežívať šťastie a naplnenie z blízkosti a dotykov.