Odpovedal: melani
Re: Je to o dôvere ?
(číslo príspevku 78.643, zo dňa 26.12.2005. videné 451x)
ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok
 

Text príspevku číslo 78643:
Ahoj Andrea, diky. Stale sa snazim byt slusna, nikdy som im nic nevytkla, ani ich neurazila. Snazim sa s nimi vychadzat, ale je to uz akesi divne, som u nich bez nalady a mozno posobim odmerat, ale neviem uz inak. Svokrovci sa chovaju slusne, ale viem, ze za chrbtom im vela vadi. So svagrinou som hovorila, medzi styrmi ocami, ona veci popiera a narovinu nevie komunikovat - s usmevom na tvari povie, ze sa nic nedeje. To iste svokra. Napriek tomu ma svokre je schopna poohovarat aj pred mojou vlastnou matkou ! Do oci ale nic nepovie, ani jedna ani druha. Ved prave tu diskusiu by som chcela - porozpravat sa zoci-voci, ale z druhej strany zrejme nie je zaujem /alebo odvaha/. Problemy s manzelom riesime bez asistencie rodiny, nikdy nie pred nimi. S tym zasahovanim - neviem. Ja som zvyknuta na priamu komunikaciu, aj moja mama, ked sa jej nieco nepaci, povie to priamo - aj mne, jej dcere bez okolkov. Lenze z druhej strany len mlcia, nic nepovedia a seju falos. Clovek nevie na com je. S kym mam hovorit o tom ? A manzel ? Pravdupovediac uz neviem, kto je u neho cislo jedna.. S manzelom som o tom hovorila, urazal sa, ze si myslim, ze mi klame.... Mam pocit, ze on nechce konfrontovat situaciu s jeho rodinou. Skor mi povei,ze ked mam nejaky problem s jeho mamou, aby som si to s nou vydiskutovala. A vcera sa ma pred nimi este opytal, co som nastvana...