Odpovedal:
Zuzana
|
Re: priateľove deti - PROBLÉM
(číslo príspevku 78.514,
zo dňa 22.12.2005.
videné 385x)
ODPOVEDAŤ
/
Predchádzajúci príspevok
|
|
Text príspevku číslo 78514:
Este nieco by som rada dodala - precitala som si vsetky prispevky... To, ze priatel nechce mat s Tebou deti - to je problem vas dvoch, nie tej malej. Ta mala nemoze za to, ze sa narodila ludom, ktori si casom prestali rozumiet. Ja chapem Tvoje pocity, je to cosi, co je jeho minulost a Tebe sa tazko zije s tou minulostou - to dieta je prejavom lasky dvoch ludi /nie Teba a jeho, ale jeho byvalej zeny a jeho/ a to Ta tolko dusi. Je to obrovsky problem a na to, aby clovek akceptoval partnerove deti musi mat povahu, laskave srdce a hlavne nemat v zozname vlastnosti ziarlivost. Co TY nemas. Nemam to ani ja, priznavam. Nezvladla som to. Ale odvtedy viem, ze jednoducho ja nemozem mat partnera s dietatom... Ani nemam a nemame problemy. Pretoze s byvalym tie problemy boli... Bola som tak sebecka, ze mi jeho dcera fakt vadila. Mrzi ma to, skutocne sa hanbim, ze to chuda za to nemohlo, aj ked castokrat prilievala do ohna a robila naprieky... Ale je to len dieta! Ja som to nezazila, ale co mam kamarov/kamaratky a su z rozvedenych rodin, viem ako trpeli tym vsetkym, tym, ze mali otca len malo pre seba a tiez robili casto naprieky novym tatkovym zenam... Ked dospeli, na veci sa pozeraju uplne inac... Skus sa troska vzit do role toho dievcatka, popremyslaj, skutocne za tym nemusi byt nic viac, len laska k oteckovi... Mozno si aj Vy najdete k sebe cestu, prajem Vam to z celeho srdca. Ak nie, nema vyznam pokracovat vo vztahu. A stoji to isto za zamyslenie, ci chces zivot prezit bez deti, ked teda partner uz deti nechce...
|
|
|