Odpovedal:
aaa
|
Re: priateľove deti - PROBLÉM
(číslo príspevku 78.498,
zo dňa 21.12.2005.
videné 775x)
ODPOVEDAŤ
/
Predchádzajúci príspevok
|
|
Text príspevku číslo 78498:
ale ja to už fakt nezvládam, mám toho dosť. Ja priateľa veľmi milujem. teraz sme sa kvôli jeho malje háhali. Do riti, tak prečo hovoril, že si bude musieť na to zvyknúť, ked ja tak si zase ten krpec vyreval, že bude spať malá s tatom. Priateľ mi povedal, že musím aj ja pochopiť, že jeho dcéra s ním nie je často, a že ona žiarli na mňa,..... Ale do riti, ved už nemá 5 rokov. A to ešte ked som jej dneska poobede povedala, že bude spať sama, tak sa tu rozrevala, že ona je už tak zvyknutá u ocka, a že doma spáva sama, ale že sa aj tak bojí, ...... Vážne fakt už neviem, čo mám spraviť, nebaví ma to. Ale nechcem priateľa stratiť. Ja viem, možno si niektorí budete myslieť, že prečo robím okolo toho tak moc, ale možno som aj preto taká, lebo ked som sa priateľa spýtala, či by chcel mať so mnou niekedy deti, tak povedal, zakrútil očami, že či nemám čo robiť, ked nad takými vecami rozmýšlam. On je ku mne veľmi dobrý, vo všetkom, akurát toto ma hnevá. Tak prečo ja by som sa mala starať o jeho deti, ked so mnou dieťa neplánuje mať. Neviem si to vôbec vysvetliť. Bola by som rada, kebyže sa na môj príspevok vyjadrí aj psychológ. ďakujem.
|
|
|