Autor otázky: Peter
Veľkorysosť
(číslo príspevku 78.196, zo dňa 18.12.2005. videné 880x)
ODPOVEDAŤ 		 

Text príspevku číslo 78196:
Dobrý deň,
môj problém je psychologického druhu. Organizácia, pre ktorú pracujem ma krivo obvinila z neplnenia si pracovných povinností a tunelovania. Bol som bez možnosti vysvetlenia okamžite prepustený. Asi po dvoch mesiacoch po prešetrení celého prípadu, páni prišli na to, že sa zmýlili a zrušili mi výpoveď. Medzitým som sa začal liečiť na psychiatrii, mal som z tohto krivého obvinenia, klamstva, strávania ľudí a kolegov ťažké depresie. Organizácia mi v liste napísala, že prípad prešetrila a vyzvala ma nastúpiť do zamestnania, čo som aj spravil, keďže som jediný živiteľ rodiny. Môj problém: Chcem ukázať gesto dobrej vôle, na všetko zabudnúť, nikomu nič nevyčítať a ako hovorí jedno japonské príslovie: Zanechať porazenému tvár. Otázka: Kde je hranica medzi zbabelosťou a veľkorysosťou - myslím tým to, aby si páni nemysleli, že mám obavu a strach, ale aby vedeli, že ich na súd nedám a nevyhrám iba preto, lebo chcem mať kľud.