Odpovedal: Andrea
Re: pre psychologa al.psychiatra
(číslo príspevku 78.185, zo dňa 18.12.2005. videné 484x)
ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok
 

Text príspevku číslo 78185:
Viera,dakujem za prispevky.Moj brat to neriesil s "clenmy rodiny" - riesil to so svojou zenou a tej sa to tyka.Okrem nich a mna o tom nikto nevie.Snazime sa o tom nehovorit,nenutime ju do nicoho,len aby jedla.Volame ju do kina,plavat,korculovat sa tak ako aj ine deti.Ona vsak vsetko odmieta.Ja by som netvrdila,ze sa do mojho brata zalubila,zda sa mi to nepravdepodobne.Nikto ju neodcudzuje a nic take sme nikdy ani nevyslovili,pretoze chapeme,aka je to zlozita situacia.Toto sa stalo,ked mala 9 rokov.neviem,deti v 9 rokoch nestrkaju niekomu len tak jazyk do ust.Ja si myslim,ze celkove odcudzovanie a uzatvaranie sa pred muzmi ma iny dovod a nie to,ze sa zalubila do otcima.Myslium,ze keby sa take nieco stalo,nepretrvavalo by to dodnes.Zo zaciatku o tom nikto nehovoril,nechali si to pre seba az potom,ked som si vsimla cez letne prazdniny,ze s nou nieco nie je v poriadku az potom mi to brat vyrozpraval.Myslim,ze celych sedem rokov hanbit sa je trochu prehnane.Deti sa hanbia,potom ich to prejde - hlavne ked nikto tu trapnu situaciu nerozmazava.Myslim si,ze u nej ide prave o to,ze prezila obtazovanie od niekoho,chcela to robit dalej,lebo si myslela,ze to tak ma byt,bola vsak otcimom odmietnuta.Tu niekde potom nastal asi zlom a ona si povedala,ze prenho asi nie je dobra,lebo ju nechce,nelubi... a mozno prave preto nastala ta cela nenavist.Neviem,ja nie som psycholog.
Ako som uz napisala,snazili sme sa to neriesit,cakali sme,ze sa to nejak vykristalizuje.Niekedy ma dobre dni,je mila,bavi sa so vsetkymi - aj s mojim bratom,pride,prituli sa a inokedy uplna pohroma.Podla mna je najvyssi cas zacat situaciu riesit,len neviem ako.Dokedy mame podla vas,Viera este cakat?A nie je nasim usilim,aby zabudla na rodinu,zanevrela a nestretavala sa s nami.Je to velmi usilovne dievca,chce studovat pravo a ani nerozmysla nad tym,ze by odisla od rodiny.Nikdy nic take ani nevyslovila,skor je rada,ze ma poskytnute tolko moznosti a neraz povedala,ze je stastna a ze s jej otcom by to tak urcite nebolo.Neviem,je to tazke,vsetko zavisi od toho,ako je naladena.
Budem rada,ak mi odpise aj psycholog edusanu.Dakujem vsetkym za prispevky