Odpovedal:
Lenka
|
Re: neviem ako to nazvat
(číslo príspevku 77.720,
zo dňa 14.12.2005.
videné 500x)
ODPOVEDAŤ
/
Predchádzajúci príspevok
|
|
Text príspevku číslo 77720:
Teraz je to doma tak ze mama sa sice s otcom nerozviedla ale uz si s nim vie rady. Neviem kde nasl atu vnuitornu silu ale ked zacne je tam jasne ze ma navrch uz ona, takze otec si tak casto nedovoluje.
Otec je silny alkoholik, najdlhsie ked abstinoval, trvalo to 2 roky a potom isiel na moju svadbu tam do neho naliali vodku a uz to islo.
Ked som mala tych 5-15 to bolo najhorsie obdobie, pamatam si na situacie ked otec nahanal mamu s nozom po byte ze ju podreze, my sme so sestrou stali na chodbe a triasli sa od strachu, este teraz mam z toho hrozu ked si na to spomeniem.
A podobne situacie.
Ale bola som nutena nejak sa s tym vyrovnat ak som sa nechcela zblaznit. JA som k tomu este bola ako malicka zneuzivana jeho bratom, v podstate som si toho preskakala viac nez dost. Z rodiny to nevie nikto, z priatelov ti najlepsi a samozrejme manzel.
Hovoria ze som silna. Nie som, len som sa so vsetkym musela nejakym sposobom vyrovnat. Inak by som sa zblaznila. Zvladla som to, s pomocou mojho terajsieho manzela, s pomocou priatelov. Este obcas mavam tmave chvilky ale ide to.
Mama sa rozhodla, ze s otcom zostane. Je to troska, ale nema to srdce sa ho zbavit. Skoncil by bez nej na ulici bez penazi, bez priatelov a asi aj bez prace. Kym je pri nej, nejak sa drzi aj ked kazdu chvilu pride opity domov.
ALe uz to nie je ako ked som bola mala. Vtedy bol agresivny ked prisiel opity ale este agresivnejsi bol paradoxne ked vystriezvel. Nechce sa mi k tomu vracat. Je to za mnou a ja sa teraz snazim zalozit svoju vlastnu rodinu a nemysliet na vcerajsok a na to co bolo, ale na to, ze ked sa mi podari otehotniet a mat dieta nikdy nesmie zazit to co ja.
Moja matka sa rozhodla ako sa rozhodla a ja stojim pri jej rozhodnuti.
Ja uz som vsak dalej..pomozem jej ak potrebuje pomoc ale je to jej rozhodnutie. Ja mam uz svoj zivot..
|
|
|