Autor otázky: Jana
čo ďalej - som v 13tt.
(číslo príspevku 77.638, zo dňa 14.12.2005. videné 1045x)
ODPOVEDAŤ 		 

Text príspevku číslo 77638:
Dobrý deň.
Mám tykýto problém. Som v 13tt. a aj keď viem, že by som sa mala hrozne tešiť ( ja sa naozaj teším),lebo dieťatko sme si hrozne priali, mám pocit, že to všetko nezvládnem. Nakopili sa nám s manželom rôzne problémy a neviem, ako sa s tým popasovať. Chceli by sme sa ešte pred narodením bábätka osamostatniť, lebo teraz bývame s rodičmi. Na jednej strane túžim odísť, lebo doma je to niekedy na nevydržanie - s otcom sa nebavím už asi 3 roky, lebo pil a stále popíja a mali sme konflitky.Mama je v podstate fajn. Problém je v tom, že si doma pripadám už ako inventár.Chodia k nám pravidelne na víkendy a prázdniny sestry s deťmi. Berú to ako oddych. No ja sa vlastne musím spolu s mamou starať o všetko.Kedže mama tiež už veľmi nevládze snažím sa čo najviac vecí urobiť sama. Aby ste to chápali. Keď majú prísť, musí byť navarené, musia byť prichystané ich izby.My s manželom máme jednu izbu, ktorá bola predtým moja detská, takže sa tam pochopitelne ledva pomestíme.Keď si nejaké veci odložím k sestrám do izby tak je potom zle, že to sú ich izby. Celý dom po nich ostane ako po výbuchu a to už nikoho nezaujma kto to dá do poriadku.Samozrejme ja. To sa ešte niekedy dočkám pripomienok, že niekde nieje dlhšie utretý prach.Tak sa stane, že mi niekedy rupnú nervy a vybuchnem a konflikt je na svete. Na druhej strane sa hrozne bojím, že to nebudeme zvládať, keď sa odsťahujeme.Museli by sme si vzať úver a kedže budem na materskej tak bude peňazí menej.Ale keď si pomyslím, že tak budem teraz uviazaná 24 hodín denne tak neviem čo mám robiť. Všetko zrazu vidím čierno a nemôžem nájsť riešenie. Viem, že by som mala myslieť pozitívne, veď budeme mať vytúžené bábo, ale dosť sa trápim. Ani nečakám nejakú konkrétnu radu, len sa potrebujem niekomu vyrozprávať, tak dúfam, že ma pochopíte.Možno nestranne sa to niekomu nemusí zdať také hrozné, ale pre mňa je to problém. Ďakujem za skoré reakcie.