Autor otázky: Laura
Strach z mužov
(číslo príspevku 77.114, zo dňa 08.12.2005. videné 891x)
ODPOVEDAŤ 		 

Text príspevku číslo 77114:
ahojte, mam problem, ktory asi napisem co najrychlejsie, pokial to budem vediet napisat tak nejako chaldne a nebudem sa tu vykrucat..
Od skolky nepamätam si presne ma obtazoval moj nevlastny otec, sexualne. Normalne ma znasilnil po druhej triede cez letne prazdniny. Odvtedy si so mnou robil, co chcel a ja som sa nevedela branit. Nerozumela som tomu, hanbila som sa, bala... Moja matka o tom vedela, preto som to brala ako nieco co je prirodzene... Toto vsetko trvalo pokial som neskonicla zakladnu skolu. Odisla som na internat a aj ked som musela prist domov, odrazu som bola akoby otcimovi nezaujimava.. Tym to skoncilo, s nim sa uz vobec nestretavam, lebo uz ani nezije s matkou.
Dnes mam 24rokov a zijem neustale v depkach. Viem, ze mi asi tazko date navod na nieco, ale k chlapom citim odpor. Na jednu stranu chcem mat deti, svoju vlastnu rodinu, na druhu stranu nedokazem s muzom nadviazat ziaden kontakt. Kamaratov mam, ale tym to zacina aj konci. Od posledneho utoku ale uplynulo celych desat rokov a aj napriek tomu som stale na zaciatku, smutna, utiahnuta, aj ked tak mozno neposobim. Ini ma povazuju vcelku za veselu kopu. Posledny rok som sa z neznamych pricin ale zacala vyhybat vseobecne ludom. A aj ked idem von tak len tak, malokedy sa stretnem s niekym znamym. Chcem to zmenit, ale neviem ako. Tak ak mate nejaku radu alebo neviem co, tak prosim zareagujte. Dakujem.