Odpovedal: b.g.
Re: Spadnutie
(číslo príspevku 76.107, zo dňa 30.11.2005. videné 267x)
ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok 		 

Text príspevku číslo 76107:
Ja, hoci ročník 81, by som sa tiež rada ozvala :-) Ako decká sme nepoznali žiadne play station, pocitace, jediné elektronické hry, co sme mali, boli take tie,kde vlk zbieral vajicka a vyhadzoval palacinky (také tie ruské). A chodili sme celé sídlisko raz týždenne za 5 Korún do kina na terase, kde všetkým deckám teta premietačka púšťala No počkaj zajac.Večer som chodila domov pred Večerníčkom, pozerali sme Maťka a Kubka, A je to, No počkaj zajac,Drobčeka, Filmárika s Filmuškou a stačilo nám to. V škole sme museli poslúchať učiteľky, ticho sediet, robiť si úlohy a neraz sme dostali aj pár faciek od učiteľky. A stalo sa nám niečo? Nie, len sme sa naučili Vážiť si starších,rodičov, babku s dedkom (veď aj tí nám občas strelili "výchovnú"). Dnes je ťažká demokracia a učitelia strácajú autoritu, veď už mi stihol zopár razy nejaký 10-ročný "sopliak" tak vynadať a poslať ma niekam, že som bola len v nemom úžase, o zásadách slušného chovania ani nehovorím. my sme chodili po škole von, skákali sme gumu, hrali sa s "céčkami", stavali si v piesku tortičky (ešte sa smejem nad hláškami "mokráč, sucháč, hladkáč")stavali tunely cez celé pieskovisko. A jedli sme prasličky, pískali na tráve, špinavými rukami sme jedli napolitánky, každá kamoška dostala "jedného hryza" a aj tak sme nikdy nemali virózu, alergie ani nič.Cez prázdniny sme chodili akurát tak k babke na dedinu, žiadne exotické dovolenky a bolo nám strašne fajn. Keď vidím tie decká dnes, tak mi je smutno, trávia čas doma za počítačom, hraju stupídne hry, kde sa vraždia príšery, zabíjajú vojaci, v telke im dávajú stále nejaké otrasné rozprávky typu Pokémon a ja len žasnem, že ako si tá najmenšia generácia má vybudovať vzťah k druhým ľudom, naučiť sa vážiť si život? Aj keď si vravím, že svoje deti budem vychovávať "normálne", už vidím, že to "normálne" je úplne na inej úrovni ako voľakedy.Dnes deti nepijú vodu z vodovodu, ale fľaškovú Lucku, nepoznajú sirupy, a aj tak majú pokazené zuby, mamy likvidujú doma baktérie kadejakými chemikáliami a deti aj tak majú alergie, sú choré, nevážia si napríklad hračky, lebo ich majú strašne veľa (nám stačila jedna bábika, autíčko a boli sme frajeri), kto nemá najmodernejšiu Barbinu alebo auto, tak je "out", o tom častom pozeraní televízora ani nehovorím, zvlášť keď púšťajú to čo púšťajú. Tak sa vlastne ani nedivím všetkým tým vraždám, šikanovaniu.....Nehovorím, že sa mám dnes zle, práve naopak, ale mám pocit, že tá dnešná generácia stráca tie pravé životné hodnoty a zásady, z čoho mi je smutno.