Odpovedal:
sugi
|
Re: Oneskorená láska
(číslo príspevku 76.033,
zo dňa 30.11.2005.
videné 226x)
ODPOVEDAŤ
/
Predchádzajúci príspevok
|
|
Text príspevku číslo 76033:
Jednoznačne súhlasím so všetkými odpoveďami. Gabika, tvoj manžel sa nikdy nezmení. Dostal strach, že "to" čo mal doma sa zrazu vzbúrilo a môže to stratiť ale v skutočnosti sa nikdy nezmení a viem o čom hovorím. Tak mu treba. Ty máš právo na šťastie a aj napriek 27 ročnému manželstvu si štastie nezahadzuj preč. Určite ťa aj deti pochopia a podporia, ja ako dcéra podobného človeka by som svoju maminu určite podporila, keby sa rozhodla skoncovať s otcom. Tiež nás psychicky týral, nadával mi, že som neschopná a sprostá a mamine tiež, správal sa k nám ako k takým handrám, nie raz mi vulgárne nadával. Ja som to ako tak zvládala, lebo som mladá a viem, že si svojho životného partnera sakra dobre vyberiem, ale ľúto mi je maminy, ktorá s takým blbcom bude žiť naďalej. A vidím, ako ju to ubíja, ale tiež sa nechce rozviesť kvôli majetkovému vysporiadaniu (hoci z veľkej časti má na majetku práve ona zásluhu). Ak by si aj našla nejakú známosť, tak by som ju veeeeľmi podporila, práve kvôli tomu štastiu na ktoré má plné právo.Veď skús ísť na pár dní za tvojim známym, alebo sa len stretnite a uvidíš, ako sa to celé vyvinie. Ale k manželovi sa "nevracaj", nikdy sa nezmení. Začni byť vyslovene SEBEC a mysli iba na seba a na svoje štastie a manžela neľutuj, myslím, že ten psych.teror tvoju lásku k nemu úplne zabil, a on ťa tiež nikdy neľutoval.Nemáš dôvod zostať s ním, deti máš zabezpečené a som si istá, že budú stáť pri tebe. želám ti iba to najlepšie a veľa veľa šťastia!
|
|
|