Odpovedal: Erika Re: Oneskorená láska (číslo príspevku 76.020, zo dňa 30.11.2005. videné 257x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 76020: Mila Gabriela, Vas pribeh je plny smutku...verit, ze sa clovek zmeni je podla mna neskutocna utopia, tazko sa stotoznit s Vasimi pocitmi, resp. s tym co prezivate 100%, kto neprezil, nevie. Moji rodicia vsak zili velmi podobne, i ked ich mam oboch rada, bola by som schopna urobit vsetko preto, aby moja mama bola stastna, po 25rokoch strasneho manzelstva si nasla znamost a ja?..ja ju v tom podporujem, pretoze ked si spomeniem na vsetku tu bolest, ktoru musela znasat s mojim otcom cele tie roky....je mi do placu, kazdy ma predsa pravo byt v zivote stastny, a co sa tyka Vas, tak dvojnasobne. Nebudem Vam pisat, co mate urobit, len zdoraznim, ze podla mna sa ludia nemenia, Vas manzel sa citi byt ohrozeny, vy ho zrejma uz nelubite a lutost??...lutoval Vas on cele tie roky??...zrejma nie...mozno znamost, ktoru ste si nasli cez internet, tiez nie je to prave orechove, ale skuste sa s dotycnym stretnut, nic za to nedate, stratit nemate co, to ste stratili v manzelstve s Vasim "zalarnikom"...drzim Vam palce, majte sa krasne a ozvite sa, ako to vsetko dopadlo.