Odpovedal: MirkaK. Re: Spadnutie (číslo príspevku 75.987, zo dňa 29.11.2005. videné 289x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 75987: Ja mám 33 a - áno, ten opis, to je aj moje detstvo. Bola som sídliskovým dieťaťom, ale na malom sídlisku, kde sa všetci poznali, kde nebola anonymita. Od rána do večera som bola vonku, a keď ma volali aspoň niečo zjesť, prosíkala som, aby ma potom ešte aspoň na chvíľočku pustili von. Keď boli na ulici kamaráti, nikdy som sa nenudila, vždy sa vymyslela nejaká hra, a mnohé dnes decká ani nepoznajú - ,,Tri ola vola", Bombrlík, Krvavé koleno, Ide pešek dokola... Nechcela by som byť dieťaťom v dnešnej dobe, aj keď môj syn nemôže porovnávať a tak je spokojný. Až teraz som si uvedomila, že proti tomu nebojujem, že som vlastne dosť pohodlná, že ho pri tom počítači občas aj nechám - snáď aby som mala chvíľu pokoj. Na druhej strane, aj ja sama žijem iný život, než žili v časoch môjho detstva moji rodičia. Oni sa nikam nehnali, domov prišli o druhej a žiadnu prácu si so sebou nenosili, nemali strach, že ich miesto vo firme zaujme niekto mladší, lepší, kreatívnejší... Nemuseli sa oháňať, aby vyžili - vždy sme mali všetko potrebné. Nemuseli premýšľať, akú pôžičku si zoberú, keď budeme so sestrou chcieť študovať na VŠ, jediný úver, ktorý splácali, bola mladomanželská. Nesledovali letáky s akciami v supermarketoch, pretože v okolí bol jediný obchod, dovolenku si zobrali aj na dva týždne (ja sa dnes dostanem sotva na päť dní)a pokojne ma mohli nechať behať po vonku aj do tmy, pretože mi v podstate žiadne riziko nehrozilo. Alebo možno o ňom len nevedeli, pretože správy neboli plné vrážd, znásilnení či únosov. Dnes by som na veľkom sídlisku, kde žijem, syna určite do tmy vonku nenechala. Ale niektoré veci sa budem snažiť napraviť, to som si po prečítaní Maxovho príspevku už sľúbila.