Odpovedal: Maňa Re: Nevera (číslo príspevku 7.593, zo dňa 09.04.2002. videné 297x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 7593: Myslím, že zlo treba jednoznačne odsúdiť, t.j. označiť ako zlo, neznamená to, že tým odsúdime aj človeka ktorý zlú vec urobil. A to je veľký rozdiel. To nie je odsúdenie, ale postavenie sa zoči voči pravdivej skutočnosti, bez toho aby som žil v sebaklame že čo som urobil bolo dobré len preto že to bolo mne príjemné. Je to možné, že to bolo mne príjemné, ale nebolo to príjemné iným, napr. môjmu partnerovi, deťom, rodine... prečo potom inak by som váhal výjsť s pravdou von, pozrieť partnerovi do očí? Prečo vlastne tí, ktorí na jednej strane Júlii píšu že nevera je normálna bežná vec, na druhej strane nekompromisne radia držať jazyk za zubami? Nie je to náhodou poriadne pokrytectvo vlastne samého pred sebou? Ja som tiež za to, nehovoriť a neublížiť, ale rozhodne si vyjasniť či to čo som urobila bolo dobré alebo nie. Čo ale mňa desí je názor mnohých diskutujúcich podľa ktorého našinec pokladá neveru za úplne bežnú vec, z ktorej sa treba dokonca tešiť, lebo bola príjemná. To je už potom na zamyslenie. Podľa tejto logiky by sa aj násilník či vrah mohol tešiť zo svojho činu, len preto že mu bol príjemný. Je niečo automaticky dobré len preto že to bolo mne príjemné /nie však druhému/ - takto logika zrejme súvisí s morálkou pisateľa. Nemáme to z tých filmov a la Divoký anjel? Každý to považuje za úplne normálnu vec, samozrejme, len dovtedy, kým to neurobí niekto jemu. Vtedy to je niečo iné, lebo to sa už mne ubližuje! Ale že ja svojou neverou ubližujem druhému, to si netreba priznať? Júlia má pravdu že má výčitky, ale má pravdu aj v tom, že hľadá cestu z nich. Jediná cesta, ak jej ide o záchranu manželstva, je ďalej dávať svoju lásku, aj prejavy, ktoré k nej patria, tomu, koho miluje. Je na zamyslenie, prečo ľudí desia slová ako svedomie,priznanie si viny,označenia zla za zlo, ľútosť,túžba napraviť. Kto chyby má je bohatý - môže rátať s návratmi - spieva Silvia Slivová. A pretože máme chyby všetci, tak potom je bohatý ten, kto si tie chyby dokáže sám pred sebou priznať a označiť za chyby lebo iba potom si môže povedať, tak toto viac robiť nemám záujem. Že urobí ďalšiu chybu,je iná vec.Život ide ďalej a po káždom páde treba vstať a kráčať dopredu. Čo sa to vlastne s nami stalo? Strkáme hlavu do piesku ako zbabelci alebo strácame schopnosť rozlišovať ?