Autor otázky: Irina
Materstvo alebo emancipácia ......?
(číslo príspevku 7.561, zo dňa 07.04.2002. videné 196x)
ODPOVEDAŤ 		 

Text príspevku číslo 7561:
Mám 31 rokov a som rok vydatá. Pokúšame sa síce o dieťatko, ale zatiaľ sa nám "nepodarilo". Problém je v tom, že mi to v kútiku duše ani nevadí.
Ja sa na dieťa totiž necítim. Asi som už spohodlnela. Od rodičov som odišla pred 6 rokmi. Mám vzdelanie, super prácu, ktorú by som pri dieťati robiť určite nemohla, komfortný emancipovaný život...... Mám všetko, po čom som túžila, život, aký som si vysnívala. Do poslednej bodky. K tomu všetkému mi pribudol vynikajúci manžel, ktorého strašne ľúbim.
Ja si proste neviem predstaviť, že budem musieť zmeniť svoje návyky, narušiť pohodlie, dať prestavať byt /pre život s dieťaťom je nevhodný/, zameniť auto za "rodinné", a hlavne ostať po pôrode doma. Po čase by som sa do práce vrátiť síce mohla, manžel by mi určite veľmi pomáhal, no bezdetní kolegovia a hlavne muži ma v práci preskočia. Môj naštartovaný postup sa spomalí a nikdy nedosiahnem to, čo by som mohla bez detí.
Ja dieťa vlastne chcem iba kôli manželovi, ktorý po ňom veľmi túži. Na druhej strane si uvedomujem, že už mám 30 rokov a je to ten najvyšší čas založiť si rodinu. Biologické hodiny tikajú neúprosne. Uvedomujem si i to, že staroba bez detí, vnúčat musí byť veĺmi, veľmi smutná.
S manželom o tom zatiaľ nechcem hovoriť, pretože ja sama v tom nemám jasno. A navyše nechcem ho zraniť. Je to asi odomňa sebecké, ako aj celá táto úvaha, ale nie každý môže byť stopercentný a stopercentnou matkou.
Ako z tejto "šľamastiky" von? Nechem byť nešťastná. Veď život je krásny.