Odpovedal: Zuzanka
Re: Nervy zo sestry
(číslo príspevku 75.461, zo dňa 24.11.2005. videné 832x)
ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok 		 

Text príspevku číslo 75461:
"...viem, že to nemá perspektívu a keď som bez neho, tak mi je šialene zle a ďakuje pánu Bohu za dva večeri mesačne strávené s ním." Milá sestra, ani nevieš, ako si ma týmto oslovila a úplne s Tebou súcítim. Viem veľmi dobre o čom hovoríš, tiež som mala dva roky vzťah so ženatým mužom,ktorý mi bol kolegom a v práci sme museli našu lásku tajiť, pretvarovať sa a dávať si pozor, aby sme sa neprezradili.
Tiež sa nemohol rozviesť, lebo keď na náš vzťah prišla jeho žena, vyhrážala sa jemu i mne, že mu zo života urobí peklo, zoberie mu deti a zakáže akýkoľvek kontakt s nimi. Čo ma najviac pobúrilo, bola tá skutočnosť, že manželka môjho milenca ani raz nepovedala, že chce svojho muža naspäť pre to, že ho miluje, alebo chce dať ďalšiu šancu ich manželstvu, to by som pochopila. Ale nie, z jej úst som počula iba slová typu "ona to nepripustí", "ona to nedovolí". Myslela tým skutočnosť, že nie je v súlade s jej imidžom perfektnej manželky a ilúziou dokonalého manželstva, aby mal jej manžel milenku, to by bolo "spoločensky nevhodné" a ju "by to znemožnilo a ponížilo pred celým mestom". Doslova takto mi to povedala. Povedzte mi, na čo je takýmto manželkám ich partner? Aby sa s ním mohli pýšiť ako s nejakou trofejou?
Nebudem podrobne opisovať celý ten horor, čo sme prežili obaja, najmä však ja, poviem len toľko, že náš príbeh sa samozrejme happyendom neskončil, rozišli sme sa. Bolo to bolestivé a zdĺhavé, lebo obaja z nás sme vedeli, že to nie je správne, že to nie je ani spravodlivé, ale musí to tak byť. Nemožno si šťastie budovať na nešťastí iných ľudí a tak som to vzdala. Jednoducho som to vzdala, lebo som už nevládala ďalej bojovať o lásku svojho milenca. Mala som príliš silných protihráčov: jeho manželku, ktorá mi intrigami otravovala život a tiež jeho deti, ktoré môj milenec nadovšetko ľúbi, a o ktoré ho nemôžem pripraviť. Už som nevedela žiť ďalej s pocitom, že som príčinou nešťastia muža, ktorého milujem, a ktorý miluje mňa, ale tým, že získa mňa, stratí niečo iné, čo mu je rovnako vzácne, ba ešte vzácnejšie. Možno som mala málo sebavedomia, že povedala som si, že za toto nestojím.
Milá sestra, chcem Ti povedať len toľko, že ak Ťa Tvoj vzťah robí šťastnou, aj za cenu takého trápenia a bolesti, tak vytrvaj, ostaň ďalej pri svojom milencovi. Myslím, že nie si nejaká naivná husička, ktorá si robí také ilúzie o vzťahu so ženatým mužom, ktoré nie sú reálne, mám pocit, že svoju situáciu vnímaš veľmi presne. Držím Ti palce, aby si vytrvala v tomto vzťahu kým sa bude dať, kým budeš mať dosť síl.
Mne sa to nepodarilo a do dnešného dňa ľutujem to, že som sa so svojím milencom, hoci ženatým, rozišla. Teraz mám 29 rokov, nie som nejaká zakomplexovaná škaredá puťka, ako by si niekto mohol myslieť. Naopak, som veľmi životaschopná (hovoria že aj atraktívna, ale to nech posúdia iní) mladá žena, ktorá má okolo seba vždy okruh obdivovateľov, mám všestranné záujmy, kopu priateľov. Som vzdelaná, úspešná vo svojej profesii, práca zostala jediným zmyslom môjho života. A keď chcem, tak nie som sama, mám priateľa, resp. priateľov, lebo moje vzťahy netrvajú dlhšie než pár mesiacov, jednoducho nie som schopná zaľúbiť sa do iného muža, lebo u mňa nepomohlo ani to známe "zíde z očí zíde z mysle". Ja vždy milujem toho svojho ženatého bývalého milenca, a viem, že to bude tak i naďalej. Jednoducho nie som schopná na neho zabudnúť.
Žijem len zo spomienok na náš vzťah. Už rok a pol chodím ku psychológovi, beriem tabletky, skúšam rôzne kurzy, nič mi nepomáha. A on? Viem, že je tiež nešťastný. Zmenil síce pracovné miesto, chvalabohu, aspoň sa už nemusíme denne vídať a trápiť sa navzájom, aspoň toho sme ušetrení, no ja viem, že je veľmi nešťastný, uväznený v manželstve so ženou, ktorú neľúbi. Svoj žiaľ utápa v alkohole, a takto z neho nemajú nič ani len deti. Viem, že to nie je správne, ale do istej miery ho chápem, aj keď rozhodne neschvaľujem to, že sa utieka k alkoholu, no čo iné mu ostáva.
Milá sestra, snáď môj príbeh Ti bude poučením. Ja som veľmi rada, že si rozhodnutá napriek útokom zo všetkých strán vo svojom vzťahu k ženatému milencovi pokračovať. Šťastie, hoci len celkom maličké, si zaslúži každý z nás. A keď je to šťastie vykúpené bolesťou a utrpením, ako aj v Tvojom prípade, tak viem, že že si ho vážiš o to viac. Naozaj to pochopí len ten, kto podobné veci už prežil.
Veľmi Ti držím palce.