Autor otázky: Julianna
depresia a dojčenie
(číslo príspevku 75.416, zo dňa 23.11.2005. videné 863x)
ODPOVEDAŤ 		 

Text príspevku číslo 75416:
Dobrý deň,

som 22ročná študentka psychológie (4.roč.)
Moje problémy sa začali v podstate už v puberte, odkedy sa objavila prvá menštruácia, objavili sa aj stále sa opakujúce negatívne pocity, samovražedné myšlienky atď. Tieto skutočnosti som si uvedomila až v ostatnej dobe, zbadala som súvis s menštruáciou... Vždy pár dní pred mávam stavy hlbokej depresie, kedy túžim po neexistencii (túžbu po smrti vystriedala túžba po neexistencii odkedy som matkou), cítim sa totálne neschopná a zbytočná, ľahko sa rozplačem, plač však nepomáha ventilovať moje pocity. Odkedy som si uvedomila túto súvislosť, znášala som to lepšie, pretože som tomu aspoň z časti rozumela. Tak som tých pár dní pretrpela s tým, že to prejde a označila som to za PMS.
Dôležitým faktom je, že mám ročné dieťa. V tehotenstve som žiadne problémy nemala, moje problémy sa vrátili približne tri mesiace po pôrode. Stále dojčím a nerada by som začala užívať antidepresíva, pretože chcem v dojčení pokračovať. (dojčím cca 4x za deň, 1x v noci)
Momentálne to prerástlo do väčších rozmerov, trvá to už vyše mesiaca (začalo sa to ako zvyčajne pár dní pred menštruáciou, neskončilo sa to však a stále to trvá). V priebehu dňa sa moja nálada mení - najlepšia je ráno, stačí však malý, aj nepodstatný podnet a ja skĺznem do stavu absolútnej nechuti, do pocitov neschopnosti (najviac ma trápi, keď sa cítim ako neschopná matka a manželka), až do apatie a plaču. Mám pocit, že nikdy nebudem šťastná, pretože nech mám akékoľvek dobré podmienky, vždy sa nájde niečo, kvôli čomu som nešťastná. Akoby som stratila schopnosť byť šťastná. Neviem slovne vyjadriť príčinu mojich pocitov..., ale už to zasahuje do môjho vzťahu s manželom, preto by som s tým chcela niečo urobiť. Chcela by som navštíviť klinického psychológa, z časových dôvodov je to pre mňa veľmi obtiažne. Doteraz som na depresiu liečená nebola. V tehotenstve som bola sledovaná na endokrinológii kvôli nedostatočnej funkcii štítnej žľazy.

Zaujímalo by ma, či môj stav môže byť ovplyvnený hormonálnou nerovnováhou v období dojčenia (Očividne je ovplyvňovaný hormonálnymi zmenami) a či sa môže svojvoľne upraviť po skončení dojčenia. Je možné depresiu liečiť medikamentózne aj keď pacientka dojčí? Je to nevyhnutné?

Za odpoveď vopred ďakujem!