Odpovedal:
sestra
|
Re: Nervy zo sestry
(číslo príspevku 75.356,
zo dňa 23.11.2005.
videné 544x)
ODPOVEDAŤ
/
Predchádzajúci príspevok
|
|
Text príspevku číslo 75356:
Sima, vyskusala si ist ku psychologicke? Myslim, ze by to bolo prinajmensom vhodne. Na Slovensku to este moc nie je uznavane. Na zapade tam chodia ako ku zubarovi. Bola som v stave ked som si myslela ( a nielen ja ) ze uz je to na psychiatriu. S mojou skusenostou u psychologicky som nad mieru spokojna. Ku psychologicke sa chodi bud na terapie ( napriklad, aby clovek zacal verit sam sebe, identifikoval coho sa boji, odkial pochadzaju jeho problemy, aby sa s nimi mohol vysporiadat ) alebo ked potrebujes nezavisly nazor ako som ho potrebovala ja. Bolo to jedno sedenie. Zila som rok v depresiach ( to som netusila ze su to depresie ) a rozmyslala som cely den stale dookola. Vecer som bola stastna ze idem spat pretoze nebudem rozmyslat. Nedalo sa mi zastavit rozmyslanie. Potom prichadzali myslienky, ze mi je dobre len ked spim a s tym spojene dalsie morbidnosti. Po takom dlhom case rozmyslania uz clovek nevedel ci si to mysli, alebo mu fakt sibe. Navstivila som psychologicku a ta mi jasne dala najavo, ze neblbnem , ze to co som jej povedala su zdrave myslienky a len ze treba nabrat odvahy a urobit to o com clovek tolko rozmysla. A hlavne: Depresie su o tom, ze clovek je stale ako v zacarovanom kruhu. Ak nabere silu a konecne nieco urobi, depresie pominu. Cim dlhsie trvaju depresie tym ma clovek menej sil na to, aby s nimi bojoval. Preto je dobra pomoc psychologa. Doda ti sily. Len je dolezite, aby si za svojim rozhodnutim stal. Ak zacne zmatkovat ci urobil spravne pride depka a je to tu zas. Je to ako ked sa rozhodnes preplavat rieku a v polovici si zmyslis ci si mala plavat. Vycerpas sa a utopis sa.
|
|
|