Odpovedal: sestra Re: Nervy zo sestry (číslo príspevku 75.306, zo dňa 23.11.2005. videné 546x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 75306: Pre Martu: Pises, ze by som potrebovala ineho partnera. Nie otca troch deti. Viem. Ked som sa do neho zalubila vobec som nevedela ako sa to stalo. Vobec mi rozum nerozmyslal - si vydata, nemozes sa zalubit do ineho. Nemozes sa zalubit do zenateho s tromi detmi. Joj, keby sa dalo tomu rozkazat! Uvedomujem si, ze nas vztah nie je perspektivny, ale zatial prevazuje srdce nad rozumom. Casom sa to mozno zmeni. A teraz co sa tyka tvojej situacie, ze manzel netravi doma moc casu. Toto sa postupne stavalo mne. Nebavilo ma byt doma, bola som tam unavena bez zivota, nic ma nebavilo. Zostavala som radsej v praci. Ja som nemohla zajst do takeho extremu ako mozu zajst muzi, ktori doma pomaly ani nespavaju. Ja som zena a od nej sa ocakava, ze bude vytvarat teplo domova. Muz si najde ine zaujmy, ked ho to doma nebavi a nikto mu nic nevycita ( okrem vlastnej manzelky ). Zena musi ist domov. Preto si myslim, ze takuto zlu situaciu riesia skor zeny. Chlapi to nechaju plavat a snazia sa sprijemnit si zivot inak ( priatelmi, pracou, konickami, milenkami ). Necudujem sa im. Zariadia si zivot tak, aby boli s nim spokojni. Ale co ich zeny? Keby som sa mala vzit do role mojho milenca a potom do role jeho zeny, tak verim tomu,ze vacsiu chut rozviest sa by som mala ako jeho zena. Je to zvlastne. Cudujem sa milencovej zene, ze s s nim nerozvedie. Marti, neviem preco to tvoj manzel robi. Myslim vsak, ze je len na tebe , aby si ho priskripla a porozpravala sa s nim. Tlacila by som na neho, aby mi vsetko vysvetlil. Ak by nevysvetlil, zacala by som si poriadky so svojim zivotom riesit sama, ked on to spolocne riesit nechce. Zacni to riesit! Pre Andreu a Zuzanu: Bavit sa o tom ci je lepsi rozvod , alebo zostat pri sebe pre nefungujuci partmersky vztah nema zmysel. Myslim vo vseobecnosti. Tisic manzelstiev tisic roznych pripadov. Kazdy clovek je original. Nenajdete rovnakych dvoch ludi. Preto si myslim, ze nenajdete dve rovnake manzelstva. Viem, problemy sa casto opakuju. Caste hadky, alkohol, manzelia si nemaju co povedat, workoholici, zaletnici.... Ale kazdy sme original a kazdy prezivame danu situaciu inak. Nielenze vidime ostatne manzelstva len povrchovo, my sa do nich nevieme ani vzit. Mna nikto nevedel pochopit preco sa chcem s manzelom rozviest. Vsetci sa tomu cuduju. Kazdy videl nas vztah ako stabilny. Vela ludi mozno aj zavidelo. Ked som bola este s manzelom a chcela som sa s nim rozviest bolo mi ho luto. Nemala som sil to urobit. A to este vsetci do mna hucali, ze som blba, ze je to len kriza. Bojovala som sama so sebou ( s lutostou k manzelovi ) a este aj proti vsetkym ludom. Bola som uz kusok od psychiatrie. Vtedy som si uvedomila, ze nesmiem dat na slova druhych a tak sa mi trosku ulavilo a bojovala som uz len s lutostou. Od vtedy viem, ze nemozem sudit ludi pokial som si ich zivot neprezila. A to fakt neprezijem. Staci mi ten svoj a musim sa naucit ako zit a zariadit si zivot tak, aby som bola spokojna a stastna. Nikto ten moj zivot neodzije za mna. Uz to tu niekto pisal. Pekna myslienka.