Autor otázky: Janka
depresie - večný boj?
(číslo príspevku 73.715, zo dňa 09.11.2005. videné 699x)
ODPOVEDAŤ 		 

Text príspevku číslo 73715:
Dobrý deň všetkým! Mám 23 rokov a môj problém spočíva v mojich depresiách. Všetko sa začalo, ked som mala 13 rokov, zobudila som sa na strašný krik môjho otca, kt. dostal epileptický záchvat v spánku. Triasla som sa od strachu a po prekonaní šoku, som asi 4 roky žila s depresiami. Boli to velmi kruté, zúfalé roky. Bola som aj u detského psychiatra, kt. mi dal nejaké lieky, kt. som nikdy nebrala a povedal mi, že z toho vyrastiem. Ja som bola niekedy na tom tak, že som myslela, že sa rána nedožijem. Prežívala som obrovský stres a strach. Bola som veľmi citovo naviazaná na mamu. Musím dodať, že som strašne, ale strašne citlivý človek. Ked som zmaturovala, neviem akým zázrakom /Božím pričinením/ sa mi depka zrazu vytratila. Žila som normálny život, neotravovali ma čierne myšlienky, bola som veselá a v podstate šťastná bytosť. O pár mesiacov na to, som odcestovala s kámoškou do zahraničia, kde som bola vyše roka a na moje veľké prekavapenie, ani tam som nezaznamenala žiadne depky, hoci som tam vela krát bola v strese, ale taktiež v podstate šťastná. Pred vyše 2 rokmi som sa odtiaľ vrátila a asi pol roka zas pociťujem zlé nálady a depresie. Čiže bez depresií som bola asi 4 roky. Musím dodať, že už pomaly 3 roky mám vzťah, priatela, kt. ma ľúbi, ale kt. v kt. som sa vela krát sklamala. Ale je mi oporou a pozná moje depky. Mám však pocit, že depresia sa mi vrátila v intenzívnejšej forme, som ovela viac pesimistická, pretože ked som bola mladšia, verila som tomu, že z toho vyrastiem a ked to zmyzlo úplne, tak som verila tomu, že už sa to nikdy nevráti...A ono to je znovu tu a ja cítim, že nemám sily proti tomu znovu bojovať. Ono to pred pol rokom začalo tým, že sa v mojej práci začali meniť ľudia a podmienky...odišli ľudia, kt. som mala rada a zostali tí, s kt. sa nemám o čom baviť. Ešte k tomu mi nechcú zvýšiť plat, kt. mi sľúbili a som z toho strašne frustrovaná. Vela krát som z toho v strese, pretože mám vela práce a plat žiadny a okrem toho ma tá práca už dlhšiu dobu nebaví. Proste je to kolotoč. Stále dúfam, že sa to všetko zrovná, že príde do môjho života nejaké svetielko a všetko zlé sa stratí a ja budem opäť veselý a šťastný človek. Okrem toho nemám ani chuť na sex, z čoho nie je môj priateľ 2x nadšený...Musím ešte povedať, že už 2 roky beriem HAK a mám pocit, že aj ona môže byť príčinou mojich psych.problémov a nezáujmu o sex. V poslednej dobe sa mi zdá, že sa aj strašne pozorujem, či to, čo urobím, je normálne, lebo niekedy mám pocit, že sa zbláznim. V noci sa zobudím s návalom strachu, mám akoby zatemnený mozog, myšlienky rozhádzané a čierne. Koľko krát sa zľaknem nejakej, ja neviem, mušky kt. lezie po stole...Mám strašne napäté nervy. Už sa mi stalo, že som sa zľakla aj vlastného tieňa...Bojím sa tmy a musím povedať, že mi strašne pracuje predstavivosť a domýšlavosť. Napr. sa niekde niečo mihne, alebo mne sa zdá, že sa niekde niečo mihlo a už to utekám skontrolovať. Alebo mám problém s takým bočným videním, akoby som z boku také tmavé videla...Bojím sa, že som si privolala nejaké dalšie ochorenie...Viem, že som sa rozpísala a ďakujem všetkým, kt. si to prečítali a bola by som strašne rada, keby sa k tomuto vyjadril psychiater, či iný odborník. Vopred ďakujem. Pekný deň!