Odpovedal:
janka
|
Re: depresia a bývanie u rodičov
(číslo príspevku 73.341,
zo dňa 05.11.2005.
videné 697x)
ODPOVEDAŤ
/
Predchádzajúci príspevok
|
|
Text príspevku číslo 73341:
Ako som už písala, problémy nastali ako som si našla prácu a to nie v mieste bydliska . mám dvoch bratov ten o ktorom som písala vysokú školu nemá a manželstvo , nuž neviem. Ako sa mu narodila staršia viktorka / narodila sa v 9.mesiaci ale nemala ani 2 kilá/ nastali u ňho nezhody, pretože sa im do života miešala jeho svokra až tak ,že sa rozhodoval o rozvode. Vtedy som ho podržila a myslím si že vďaka tomu sú ešte spolu. Potom sa prisťahovali k nám , do 3.izb. bytu na 8 mesiacov. TEraz mi dáva rady že neviem čo so životom ale keď bývali u nás tak neboli schopní kúpiť čo len kilo prášku na plienky pre dieťa. Teraz bývajú 5 minút od našich ale on trávi čas stále u nás. Najhoršie však je že nevie o ničom rozhodnúť sám,o všetkom za ňho rozhodujú moji rodičia. Myslím si že im to ide dostatočne na nervy ale zároveň majú prehľad o jeho manželstve ako na tanieri.
edzi mojim synom a jeho druhou dcérkou je rozdiel 4 dni, ale po vývinovej stránke mu nie je nablízku ani o 2 roky staršia viktorka. ČAsto sme si s manželom všimli, ako nám brat doslova závidí že my chlapca máme a dokonca je šikovnejší ako jeho dievčatá. JKameňom úrazu sa stalo však asi to že naša pol ročná dcérka sa volá po mojej mame , a tak nám škodí všade kde len môže. JE tak nesamostatný že sám s manželkou nevie vybrať čo kúpiť do bytu, pravidelne sa o tom radí s našou mamou. Všetko majú zariadené na štýl mojich rodičov.
Druhý brat končí teraz vysokú popri zamestnaní, a podľa našich to nik nemal také ťažké ako on. Hoci polovicu zadaní som mu robila ja, je takisto ako starší brat úplne nesamostatný, musela som mu vybrať aj tému na diplomovú prácu. / má 30 a starší 32/.
|
|
|