Odpovedal: Lenka
Re: Niečo na ukľudnenie
(číslo príspevku 72.435, zo dňa 26.10.2005. videné 1166x)
ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok 		 

Text príspevku číslo 72435:
Majka, asi viem ako sa citis.
Tiez podstupujem jednu torturu za druhou, inseminacia, neuspesne IVF, ja som podobne zufala bola v dobe ked mi ziadne lieky nezaberali pri stimulacii.
Pred IVF to dokonca vyzeralo, ze zase nic, bola som 13 den stimulacie, brala som 150 jednotiek Puregonu, minuli sme na tom nenormalne mnozstvo penazi a ked som prisla na folikulometriu a lekarka mi povedala, ze to asi stopneme, ale ze skusime este 2 dni ak mam dost liekov, ale moc velke sance tomu nedavala, lebo som mala AZ jeden dominantny folikul a ten za 2 dni narastol o milimeter, od lekara som isla uplakana jak mimino. V ten den sa vo mne nieco zlomilo a povedala som si ozaj ze ak sa nepozbieram, zlozim sa. Nebolo mi to jedno, ale viac menej som sa s tym zmierila. A zrazu..prisla som na kontrolu o 2 alebo 3 dni a mala som 22 folikulov, pekne dozretych! Nasledoval odber, kde ich odobrali 15 a z toho vzniklo 11 zivotaschopnych deliacich sa embryi.
Az potom som pochopila, ze co mi pomohlo, bol moj pristup. Cely ten cas az kym neboli zmrazene som stale zila stylom: "pri kazdom jednom kroku sa moze nieco pokazit". Viac menej som si uvedomovala pred odberom, ze sa nemusi podarit odobrat nic, ak odoberu, tak nemusia byt zrele, ak budu, nemusi sa ani jedno oplodnit, ak sa oplodnia, nemusi sa ani jedno delit. A ak budu ok, nemusi sa ani jedno uchytit. A pri KET nemusi ani jedno prezit rozmrazenie.
A zrazu som mala 11, podla embryologicky kvalitnych embryi a sama tomu neverila. Dve mi vlozili, prvy pokus neuspesny. Zostalo mi ich 9 zmrazenych, ale som si stale vedoma, ze kym ziadny balicek nedrzim v ruke, nic nie je vyhrate.
Ze mozno cele IVF budem musiet podstupovat znova, ze zase budem zit len od jedneho kroku k druhemu.
Ale jedno som sa naucila. Osobne sa priznam, ze predtym som neverila takym tym reciam "ked to vzdas otehotnies" alebo "kym nie si v psychickej pohode, tak sa to nepodari ani keby si sa akokolvek snazila" aj ked take priklady poznam.
Teraz tomu verim, zazila som to navlastnej kozi. Kym som sa stresovala, nebola v psychickej pohode, moje vajecniky proste odmietali pracovat a moje telo sa vzpieralo vsetkemu, co na neho lekari skusali. Akonahle som sa upokojila, zrazu som mala 11 kvalitnych embryi.
Majka, ty sa v prvom rade musis dat do uplnej pohody. Manzel ma mozno 35, ale ten rok navyse uz naozaj nikoho nezabije a ver mi, kym nebudes uplne zmierena aj s tym, ze to nemusi vyjst, tak je velka pravdepodobnost, ze sa vam to nepodari.
Proste musis, ci uz sama, pomocou psychologa, kineziologa alebo to je jedno, najst v sebe silu a hlavne najst pokoj v dusi.
A vsetko ostatne pride aj same.
Hrozne moc ti to prajem a hrozne moc ti drzim palce. Ver mi, v momente ked budes zmierena so vsetkym, co moze prist, pride to same ani nebudes vediet ako.
Drz sa!