Odpovedal: Ján Re: Strata blízkeho človeka- úzkosť... (číslo príspevku 72.219, zo dňa 24.10.2005. videné 247x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 72219: Raz som čítal jednu psychologickú zásadu: Milovať treba iba do tej miery, aby strata toho koho milujeme, nepredstavovala pre nás tragédiu. Ťažko to však vysvetlíte človeku, koho to práve postihlo. Pozrite sa: ja pochádzam zo 6 detí. A mreli takto: 8 mesačná sestra, 21 ročný brat, 33 ročná sestra (zostali po nej 3 deti, najmladšie malo pol roka), 47 ročná a 59 ročná sestra. Moja matka sa napriek tomu, že sa pozerala do hrobu svojim 5 deťom a manželovi, dožila 83 rokov a dôvod smrti: senilitas - staroba. Plakala, veľmi často plakala, tým viac, že 15 rokov žila ako vdova úplne sama a ja som k nej ako jediný syn prišiel na návštevu raz za rok. Bývame totiž od seba ďaleko. Hovorila: a čo ja môžem za to, že mne poumierali deti? Uprela sa na mňa a zo svojho úbohého 605 Sk dôchodku mi "šporila" peniaze pre moje deti. A doslova si nás "kupovala". Syn môj, písala mi, už mám pre Teba 500 korún, príď si pre ne, lebo mi ich ukradnú. Prosím neodsúďte ma zato. To ju držalo nad vodou, že bez jej 500 korún ja určite zahyniem tak, ako jej predchádzajúce deti. Takže rada pre Vás: nebadane ju požiadajte, alebo jej dajte najavo, že jej pomoc potrebujete a nemusí ísť o peniaze. Urobte z nej osobu nevyhnutnú pre Váš život. Hovorte jej to, že bez jej pomoci, by Vám bolo ťažko. Ona sa toho chytí a bude žiť pre Vás. Reakcie na príspevok: Re: Strata blízkeho človeka- úzkosť... (200x, Mária, zo dňa 2005-10-24)