Autor otázky: Vierka
obdobie puberty
(číslo príspevku 7.093, zo dňa 12.03.2002. videné 147x)
ODPOVEDAŤ 		 

Text príspevku číslo 7093:
Chcem Vás poprosit o radu. Mám dve deti: syna a dcéru. Syn mal už sedemnásť a dcéra štrnásť.
Kým s dcérou nie sú v podstate problémy, tak so synom je to veľmi ťažké. Skôr by som povedala, že syn má hlavne problém sám so sebou.
Je to ako začarovaný kruh. Bohužiaľ to trvá už dlhšie. On ako keby sa nevedel nájsť. Nič ho nebaví, sústavne je so všetkým nespokojný, vysvedčenie mal priam katastrofálne /doslova/ a čo je úplne najväčší problém, je veľmi výbušný, doslova má až záchvat, ak to tak môžem nazvať. Viete ani neviem ako to správne opísať, ale chcem a hlavne cítim že potrebuje pomoc.
Pre upresnenie Vám opíšem aspoň jednu situáciu, kedy ho to zas pochytilo. Upozornila som ho v nedeľu na obed, aby už vypol televíziu a začal niečo robiť. /vstal asi o desiatej a sedel pri telke/. Najskôr začal iba šomrať a postupne sa tak sám dostal doslova do varu, že začal nadávať na rodičov, že nás nenávidí, všetkého má plné zuby, zničili sme mu život, on nič nemá, načo tu potom je a tak podobne...že to ani neviem všetko zopakovať, skrátka veľmi zúril. Najhoršie bolo, že ked videl že nereagujem, tak došiel ku mne, chytil ma za plecia a doslova mnou triasol.
Skrátka, medzi tým došiel manžel a pýtal sa čo sa stalo. Syn začal že ho dirigujem, terorizujem, že nás nenávidí a pod... ked sa ho otec snazil ukludnit, tak doslova začal kričat čo mu sili stačili, potom muž zobral pohár vody a trochu ho oblial. Vtom sa syn rozplakal a pochvíli zaspal. Spal asi dve hodiny a potom išiel von s kamarátmi. Viete, ťažko sa to takto píše a ešte ťažšie opisuje, ale hlavne neviem ako postupovať. Na jednej strane nechcem robiť z neho "prípad", ale na druhej strane cítim že tomu chlapcovi niečo je. Takto sa to obcas zopakuje, teraz to bolo zhruba po dvoch mesiacoch. Kedysi som sa zvykla s ním o tom porozprávať a spýtať sa ho čo sa deje, čo mu na mne a otcovi prekáža, dokonca on došiel za mnou a ospravedlnil sa za to, čo porozprával. Neviem či budete rozumieť tomu, čo som Vám tu napísala. Dokonca sme spolu navštívili ambulanciu /psychológa/, lenže pani psychologička povedala že to je vporiadku, že to v tomto veku môže byť, že to aj jej syn a vôbec si nás viac ani neobjednala.
Viete, on sám chcel ísť psychologičke, tak som ho naviedla, že ked niečo má a potrebuje sa niekomu zdôveriť a nechce to povedať mne, tak nech ide psychológovi v škole. Bol tam asi dvakrát,povedal že sa sňou porozprával a že sa dohodli, že môže za ňou prísť ako často bude chcieť on. Teraz pokiaľ viem, tak u nej nebol.
Normálne nepôsobí ako kôpka nervov, je to inak chlapec ako všetci ostatní, len je akosi sústavne nespokojný. To vysvedčenie mal najhoršie aké vôbec doteraz dostal. Tvrdí, že to bude v pohode a škola ho baví, no nadruhej strane by som povedala, že sa veľmi málo učí a ked ho samozrejme upozorním, tak je cirkus a kolotoč podobný tomu predchádzajúcemu. Neviem kde robíme chybu, snažím sa určitých vecí nevšímať, ale úplne nechať to nemôžem. Prosím, skúste mi odpovedať, či je to problém ozaj "len" obdobia jeho veku, alebo či snád kdesi robíme chybu ako rodičia. dakujem!