Odpovedal: Janka
Re: Psychický problém? Poraďte!!!
(číslo príspevku 70.435, zo dňa 07.10.2005. videné 249x)
ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok 		 

Text príspevku číslo 70435:
Majka ďakujem Vám a viem že máte pravdu, ja som si ešte večer sama doma poplakala, ako som spomínala som v 36 tt a toto najmenej naozaj potrebujem takéto starosti riešiť... Včera som volala mojej mame a snažila som sa jej do telefonu povedať čo som sa od neho dozvedela aký má prístup - jediné čo ju zaujímalo či sa vyjadril že bude pokračovať v zamestnaní ktoré mu ponúkla, inak ma ignorovala.. Povedala som jej že potrebuje zrejme psychológa ona mi povedala - ak odíde z práce vyhodím ho z domu... ALE ja viem že toto sa rieši už dlho, otec už chcel vymeniť zámky, mama to nedovolí je to jej miláčik, vždy mu povolí aj keď nachvílku je dobre tak si ju obmotá a potom to zase zneužije a ublíži jej a tiež aj mne lebo ma do toho zaťahujú... Ja som si večer povedala že kašlem na nich, nebývam s rodinou čiže moje vplyvy sú úplne vzdialené a všetku moju snahu neguje mamička ktorá svojho synáčika drží nad vodou... Napriek jej slovám že ho vyhodí z domu je mi jasné že to nikdy neurobí, otec sa nezaujíma lebo matkin vplyv je nepremožiteľný v tomto smere, takže ja som si povedala že to nechám nateraz tak... Keď mi mama zavolá 3x denne ako zvykne a poviem mi niečo o jej vydarenom synovi tak ju stopnem a poviem jej nech mi dá pokoj mám svoj život (je to kruté, no chcem aby to bolo mimo mňa), nemám sily to nazoaj teraz riešiť o 4 týždne mám priviesť na svet svoje prvé dieťatko a chcem byť v kludne a pripraviť sa na to byť dobrou matkou... Nakoniec to teda vypálilo tak že ja som zrejme jediná koho to trápi, mama mu bezvhýhradne dôveruje napriek všetkým sklamaniam a ja ignoráciu voči jeho osobe môžem urobiť jedine sama... Na mamu vplyv nemám.. Sama som mu včera povedala že život mu ešte neublížil, nedostal facku, všetko mal na tácke, potrebuje padnúť na "hubu" a myslím si že skôr či neskôr dopadne zle... Bojím sa toho že prejde na tvrdšie drogy, alebo skoncuje so svojim "bezvýznamným" životom, no hovorím vplyv asi nemám žiadny a nemám ani sily..Jediné čo ma napadlo je ešte to že predsa zavolám psychologičke, pôjdem tam, potom na jedno sedenie tam prinesiem jeho a uvidíme čo povie ona, čo povie on a končím... Bude to posledná bodka za mojou snahou aby som si nebodaj niekedy v živote nevyčítala že som pre to nič neurobila.