Autor otázky: tamara
strach a nedychanie
(číslo príspevku 70.394, zo dňa 06.10.2005. videné 721x)
ODPOVEDAŤ 		 

Text príspevku číslo 70394:
Ahoj. Mam 14 rokov. Takto verejne tu nieco napisat je divne, ale na druhu stranu je to fuk. Takze najprv tak v skratke aby som potom aj napisala co chcem vlastne... :-( Toto leto, teda asi dva mesiace dozadu, aj nieco... Proste ma napadol nejaky chlap a nooo vsak vies... Tak urobil to. Vtedy som bola potom sama doma, lebo nasi boli na dovolenke a postarala sa o mna teta a mam a mala som nejake zdravotne problemy nsaledkom toho, a najprv mi bolo nanic ale vsetci vraveli ze to casom bude lepsie, ale praveze ako sa mi to vsetko rozlezalo, tak je vsetko len horsie. Moj problem je vlastne v tom, ze dostavam az panicky strach z cohokolvek, a aj ked mam perfektnu maminu, tak proste nemoze byt stale so mnou. Alebo skor vidim, ze hocikedy nechape moje spravanie a ani ja to nechapem. Odrazu sa bojim tmy, sprchy, nechcem spta lebo mavam zle sny, bojim sa ak niekto zazvoni, alebo nahlas vykrikne. A neviem ako sa toho zbavit. Kebyze sa bojim tak normalne tak je to este okej, ale väcsinou sa bud az hystericky rozplacem, alebo urobim nejaku hlupost, napriklad zaleziem pod stol. Potom sa za to hanbim, ale neviem preco to urobim. Ale najviac ma trapi to, ze dost casto nemozem az dychavat a mam pocit ze sa udusim. Najprv mi len stiahne hrudnik, ale do chvilky uz len lapam vzduch a vtedy uz ani mamina nevie co ma robit. Tak som sa chcela spytat, ci nemate nejaku radu... Uz neviem co viacej napisat, ale dopredu dakujem za odpoved. Takto sa to lepsie pisalo ako tie blbe navstevy k nejakym divnym psychologom. Bola by som rada, ak by som potom na Vasu odpoved mohla este odpovedat, lebo som asi ani nenapisala vsetko. Zatial dakujem velmi pekne. Ahoj, Tamara