Autor otázky: Miri
|
Sebapoškodzovanie-automutilácia?
(číslo príspevku 69.259,
zo dňa 26.09.2005.
videné 806x)
ODPOVEDAŤ
|
|
Text príspevku číslo 69259:
Milá pani psychologička.Asi pred týždňom sa mi zverila moja dobrá kamarátka, ktorá má dnes 22 rokov že bola ako 13 ročné dievča znásilnená. Priznala sa k tomu len svojej psychologičke ktorú navštevuje 3 rokom a že až teraz dokáže s ňou ako tak o tomto komunikovať. V mladosti mávala problémy v škole, v komunikácii s okolím, s drogami ( rohypnol, diazepam atď.). Dnes tvrdí že z depresií a liekov je vonku, no čo ma trápi na tom najviac je že si ubližuje, väčšne mám dorezané ruky a samá modrina, zverila sa mi že jednoducho nedokáže to napätie nijako riešiť, nedokážem to pochopiť, dostala sa tento rok na VŠ- konečne môže byť šťastná veď strednú školu vyštudovala len tak tak, pretože ju rodičia donútili študovať čo nechcela a veľmi tam trpela a tak dnes keď sa jej konečne splnil sen a môže študovať čo vždy chcela, je smutná je nešťastná. Mne samej je z toho veľmi smutno, viem čím všetkým prešla a aký je to úžasný človek, miluje deti a zvieratá, stará sa o koho len môže, ale nedokáže si pomôcť. Veľmi plakala keď mi hovorila ako strašne ju tá bolesť vyčerpáva, je pravda že jej pomáha návšteva psychológa no je aj pravda že si stále viac fyzicky ubližuje. Viem že spáchať samovraždu nechce, ale tie rezné rany a modriny. Ako jej mám pomôcť, dá sa to liečiť? Dá sa to liečiť aj ambulantne? Veď jej vôbec nezáleží na svojom zdraví a tom ako tie rany vyzerajú. Snaží sa to skrývať, no mne poukazovala čo všetko si už na sebe zohavila a je mi jej veľmi ľúto. Povedala mi že sa za to veľmi hanbí, ale jednoducho nedokáže s tým prestať. Chcem sa spýtať je potrebná hospitalizácia? Jej rodičia a ani okolie o tomto netuší a to bremeno zostalo v podstane na mna, a ja jej chcem veľmi pomôcť. Ako to mám spraviť? Mám ju jednoducho násilým odprevadiť a odviezť do nemocnice? Neviem čo mám spraviť.
|
|
|