Autor otázky: Alena
Bolesť z rozchodu
(číslo príspevku 68.955, zo dňa 22.09.2005. videné 634x)
ODPOVEDAŤ 		 

Text príspevku číslo 68955:
Dobrý deň pani psychologička, chcela by som sa opýtať, či je úplne normálne, že rozchod po 4 r vzťahu bolí aj rok dlho a veľmi intenzívne? napriek tomu, že sme obaja dospeli k názoru, že je to najlepšie riešenie, ktoré sme mohli urobiť. Rozchod mi vplýva na zdravotný stav, ani nie tak depresie, ale rôzne bolesti, ktoré viem, že s tým súvisia, napr. bolesti zubov, pritom sú bez kazu, dočasná strata menštruácie. Mam spustu priateľov/priateliek, s ktorými sa dokážem super zabaviť, ale potom sa s nimi nemusím aj 2 týždne vidieť, chcem mat od nich kľud. Môj priateľ mi bol najbližšou osobou na svete, čakám na deň, keď sa konečne z toho dostanem. Mam 28 rokov, poznám zopár zaujímavých mužov cca v mojom veku, sú príťažliví, aj si mame čo povedať, presedíme a pokecáme aj 5 hodín v kuse, ale vôbec nemám chuť vydávať energiu na intímnejšie zbližovanie sa s nimi. Je to dočasné? Môj expriateľ nie je najdokonalejší a najkrajší na svete, ale pre mňa bol a stále je. Som vyrovnaná s tým, že sme si dali zbohom, milovali sme sa, ale ako dve dominantne osobnosti sme nedokázali udržať harmonicky vzťah, v ktorom by netrpel ani jeden z nás. Nasilu sa bránime stretnutiu, aby sme nerozjatrili rany, do cesty sa jeden druhému sem tam dostávame, či chceme, či nie, nepriamo pracovne. Rady typu zabav sa nejako, chod cvičiť, poznám dokonale, ja v podstate veľa voľného času nemám, pracujem, veľmi úspešne študujem na VS, chodím sa zabaviť, ale som "zabetónovaná" a vlastne som aj prestala o svojej bolesti z rozchodu hovoriť pred ľuďmi, radšej ich nechávam v tom, že je všetko ok, nech ma neľutujú, to mi nepomôže, niektorí si dokonca myslia, že náš vzťah stále trvá a mne vyhovuje, že nemusím vysvetľovať ako vydržím byť sama. Usudzujem podľa reakcií okolia, že mám dobrý imidž, ľudia vyhľadávajú moju prítomnosť, som pre nich psychológ, akurát s tým rozdielom, že ja takého psychológa pre seba nemám. Po rozchode som trochu pribrala, nie je to katastrofa a dokážem to zhodiť, myslím si, že to je ďalšia reakcia môjho organizmu ako sa obrniť proti mužom kým nie som v pohode, kým opäť neverím na novy začiatok. Ešte snáď stoji za zmienku, 24 ročná som urobila hlúposť a v prvotnej zamilovanosti, asi po roku chodenie s nim, som hodila za hlavu sľubnú kariéru, veľmi vysoko postavene miesto, ktoré mi dnes už nechýba, ale ľutujem, že som vtedy konala nerozvážne a nenašla strednú cestu, dala som prednosť láske pred kariérou. Ďakujem vopred za komentár.